začala ma biť varechou po zadku a fackami po hlave. Zbila ma aj papučou tak, že som mal modriny po celej tvári," opísal správanie sa nevlastnej matky v súčasnosti už 12-ročný Marcel. Z výpovede chlapca vyplynulo, že keď si neplnil povinnosti, zbil ho občas aj otec. Keď mal od facky pomliaždené oko a všimla si to pani učiteľka, povedal, že mu chlapci hodili do oka kameň…
"Raz mi ocko v zlosti vytrhol zub, keď mi pchal uterák do úst, ale nikomu som to nepovedal. Naposledy ma zbil päsťou do tváre, chytil ma za vlasy a hodil na chodbu. Strelil mi facku, po ktorej som prestal počuť na ľavé ucho. Keď ma mamka alebo ocko bili, plakal som a oni mi nadávali ´ty sviňa, ty kok..´ Ocko ma aj kopal," tvrdil Marcel, ktorý okrem iného dodal, že keď ho dali rodičia do psychiatrickej liečebne, neprezradil, že ho doma bijú.
Modriny a stopy po bitke si na chlapcovi všimli učitelia základnej školy, ktorú navštevoval. Očividné to bolo najmä v treťom ročníku, keď žiaci absolvovali plavecký výcvik. Vtedy Marcel potvrdil, že ho rodičia doma bijú a má aj problémy so súrodencami. Nasledovalo pozvanie rodičov do školy, ktorý skončil prísľubom otca, že syna už neudrie.
O rodinu K. sa začali zaujímať policajti na podnet jeho učiteľky, ktorej sa v januári lanského roka Marcel priznal, že dostal od otca výprask, bolí ho hlava a nepočuje na jedno ucho. "Mal modriny na tvári, na hodine plakal, a i keď inokedy tvrdil, že spadol, alebo že ho zbili chlapci, v tomto prípade povedal, že ho zbil otec," uviedla Darina F. Pri následnom vyšetrení lekári zistili rôzne pomliaždenia a najmä prederavenie blany bubienka ľavého ucha. Rozbehlo sa vyšetrovanie, ktoré bolo zavŕšené obžalobou Marcelovho otca a jeho nevlastnej matky.
Prokurátor kladie rodičom chlapca za vinu, že od októbra 2000 do januára 2003 ho vo svojom byte v Košiciach, ale aj inde, týrali bitím, vulgárnym nadávaním, vyvolávaním stresu, citovým vydieraním a izolovaním od starých rodičov, na ktorých bol citovo naviazaný. Takýmto konaním mu mali spôsobovať fyzické utrpenie a ťažkú ujmu na jeho duševnom zdraví. Otec Marcela čelí okrem toho aj obžalobe, že v januári lanského roka udrel syna päsťou do tváre a hlavy, následne ho chytil za vlasy a hodil na zem. Spôsobil mu tak pomliaždenie hlavy v pravej temennej oblasti, aj na tvári pod okom, ale tiež prederavenie blany bubienka ľavého ucha. Zo zranení sa chlapec liečil 3 týždne.
Manželia Peter a Slavomíra K. sa pred senátom Okresného súdu Košice I zodpovedali pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Verejnosť bola z pojednávania vylúčená. Ako sme sa však dozvedeli, obžalovaní manželia tyranizovanie Marcela popreli.
Rodičia argumentovali tým, že chlapec bol hyperaktívny a ignoroval ich príkazy, aj súrodencov. Problémy s ním nastali po tom, čo Slavomíra K., jeho nevlastná matka, otehotnela a prehĺbili sa po narodení brata Peťa. Obžalovaní priznali, že Marcela občas "tľapli", ale zdôrazňovali pri tom, že nie sú a nikdy neboli zástancami telesných trestov. Na margo modrín chlapcov otec uviedol:
"Viackrát sa stalo, že syn prišiel zo školy domov s modrinami. Raz ich mal preto, že sa pobil so spolužiakmi, inokedy že spadol z bicykla, alebo ho nejaký zrazil… Ja som ho zbil dokopy trikrát. Prvý raz rukou po zadku, druhý raz varechou po zadku a stehnách. Mal modriny a bol som predvolaný do školy, kde som podpísal papier, že ho nebudem biť. Napriek tomu som to raz už nevydržal s nervami a bil som ho dlaňou po temene hlavy, lomcoval som ním a potom ho pustil na zem. V žiadnom prípade som ho ale nekopal."
Nevlastná matka chlapca uviedla, že v spoločnej domácnosti s obžalovaným, jeho synom a svojimi tromi deťmi z prvého manželstva začali žiť od roku 1998. Po tom čo otehotnela, Marcel ju i svojho otca začal ignorovať. "Tak ako jeho súrodencov, som aj Marcela niekedy ťapla po zadku, to bolo všetko," uviedla Slavomíra K., podľa ktorej sa pod naštrbený vzťah s nevlastným synom podpísali jeho starí rodičia (vnuk im bol vlani zverený do výchovy).
Otec zakázal Marcelovi stretávať sa s nimi a argumentoval pri tom odporúčaním psychiatrickej liečebne, v ktorej bol syn istý čas hospitalizovaný kvôli problémom v správaní vo vzťahu k novej rodine. Tam sa mal správať agresívne k spolupacientom a personálu, a trucovitý bol vraj najmä po návštevách starých rodičov. Podľa názoru riaditeľa základnej školy, ktorú chlapec navštevoval, pobyt na psychiatrii mu neprospel. Pedagóg zdôraznil, že išlo o normálne dieťa, ktoré nemalo v škole problémy so správaním, ani s prospechom.
Pred senátom okresného súdu sa vystriedalo veľa svedkov a znalcov. Okrem učiteliek, ktoré neraz videli na Marcelovi modriny, to bola aj žena, ktorá ho niekedy v roku 2002 našla v záhradke svojho domu uplakaného a pokakaného. "Bol v hroznom stave. Tvrdil, že ho rodičia bijú, a že sa chce zabiť…" uviedla svedkyňa.
Zo záverov znalkyne z odvetvia psychológie, ktorá chlapca vyšetrila, vyplynulo, že nemá tendecie klamať a správať sa účelovo a jeho výpoveď označila za hodnoverú. Psychologička zistila u Marcela znaky fyzicky a psychicky týraného dieťaťa. Podľa znalkyne chlapec trpel dlhodobým nedostatkom lásky a stratil chuť žiť. Rodičia mu svojím správaním spôsobili ťažkú ujmu na jeho duševnom zdraví.
Manželia K. však pripustili len to, že Marcel pravdepodobne zle znášal fakt, že nie je stredobodom ich pozornosti, ale jedným z piatich detí. Jeho trochu prísnejšie potrestanie však nepovažovali za týranie.
Na základe vykonaného dokazovania ho tak nevyhodnotil ani senát Okresného súdu Košice I. Ten manželov K. spod obžaloby oslobodil. Proti verdiktu sa prokurátorka odvolala, čo znamená, že v kauze týrania bude mať posledné slovo Krajský súd v Košiciach. (Meno chlapca sme pozmenili).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
