skupiny, ktorá si hovorí East Way. Títo mladí chlapci sa už takmer desaťročie venujú ázijským bojovým umeniam a svoje výkony zaobalené do jednoduchých filmových príbehov nakrúcajú. Na svojom konte majú už niekoľko filmov a ich nadšenie pre zachytávanie krásy pohybu a tela v akčných scénach ich stále neprešlo.
"Začalo sa to v roku 1995, boli sme partia kamarátov na základnej škole, odchovaná na ázijských bojových filmoch. V nich je zašifrovaná celá naša filozofia. Chceli by sme sa priblížiť tomuto nášmu vzoru a pritom zostať svojskí. Vstupom americkej produkcie do tohto žánru sa totiž krása a kvalita akčných scén vo filme naštrbila a súčasné snímky už nie sú to, čo bývali. Hollywoodski herci vysiaci na lankách, snažiaci sa skoordinovať pohyby, rozhodne nie sú našou predstavou kvalitného bojového pohybu," vysvetľuje režisér a jeden z "bojovníkov" Laco Troják.
"Najkvalitnejšie filmy tohto druhu vznikli v Hongkongu v 80. rokoch. Pod mnohé sa silne podpísal herec Jackie Chan. Inšpirovali nás natoľko, že sme sa začali venovať bojovým umeniam i my. Ako samoukovia. Odpozerali sme techniky, pohyby, bojové akcie. Potom prišla myšlienka na vlastný film. Keď sa nám podarilo zadovážiť si kameru, strižňu a všetko potrebné, nakrútili sme prvé dielo. Bolo to pre nás zadosťučinenie, tu sme sa vždy chceli dopracovať. Robíme filmy o pohybe, o ozajstnej kráse bojových umení a myslím, že v tomto ohľade sme jediní na Slovensku," dopĺňa hereckého kolegu Ľuboš Struhár.
"Sme si vedomí, že sa ázijským profesionálom nikdy nepriblížime. No nechceme ich napodobňovať. Máme vlastný spôsob. Využívame slovenské reálie, prenajímame si tunajšie lokality, vymýšľame zaujímavé zápletky, podobenstvá," podotkne režisér Laco.
Filmy skupiny East Way už videli na filmových festivaloch v Bratislave a v Dolnom Kubíne, kde mimoriadne zaujali i predsedu poroty, režiséra Stanislava Párnického. Nedávno chlapci vyhrali Cienamu - celoslovenskú súťažnú prehliadku amatérskeho filmu v Košiciach a postúpili do celoštátneho kola.
"V žiadnom prípade však ľuďom nechceme ukazovať samoúčelnú brutalitu, krv, násilie. Prvoradý je pobyh a jeho krása, atmosféra. Preto sa snažíme robiť všetko reálne, bez trikov, strihov, bez prerušovanej akcie, sami si filmujeme i kaskadérske scény. Aj tak sa dá ukázať stále niečo nové. No a niektoré z našich filmov sú, naopak, ladené komicky," pokračuje Ľubo Struhár.
"Scenár máme vždy načrtnutý len v hrubých obrysoch. Samotný film, dialógy a choreografia vznikajú až priamo na mieste. A filmy nekončia vždy happyendom," usmieva sa režisér Laco a dodáva: "Ak niekomu povieme, že točíme filmy, ľudia sa zvyknú zasmiať. Keď si našu tvorbu pozrú, väčšinou im úsmev zamrzne a tí, ktorých sme zaujali, sú po zhliadnutí našej tvorby milo prekvapení."
Chalani už točili v interiéroch boxerskej telocvične, v prírode, v centre mesta či na Kapušianskom hrade. Do svojich projektov si pozývajú rôznych hostí, v jednom z filmov sa im o akrobaciu postaral napríklad slovenský majster v gymnastike Samuel Pjasecký.
"V budúcnosti by sme sa chceli k filmovaniu akčných scén dopracovať profesionálne. Radi by sme vytvorili profesionálnu kaskadérsku skupinu, sme otvorení ďalším novým členom s odvahou a nadšením pre bojové umenia. Chceme sa stále zdokonaľovať technicky, pohybovo, herecky i kaskadérsky. Tak, aby naše služby mohli využívať aj iní filmári. Niektorí už naše filmy videli, čakáme na odozvu," zamýšľa sa Ľubo nad budúcnosťou.
A aká je ich hlavná motivácia?
"Nerobíme to pre peniaze ani pre slávu. Jednoducho nás to strašne baví. Aj napriek množstvu modrín, škrabancov a občasných zlomenín. Lebo aspoň v našich filmoch na chvíľu vypadneme z rutinnej reality a staneme sa niekým iným," zhodnú sa na záver obaja chlapci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
