zostavou hostí. Slovenskú premiéru bude mať Koncert pre sláčikové kvarteto a orchester, ktorý na motívy Händlovho Concerto grosso zložil Arnold Schönberg. Poslucháči môžu dokonca porovnávať, keďže zaznie aj originál tejto skladby z pera Georga Friedricha Händela. Za toto premiérou stojí Igor Karško, pôvodom Prešovčan, ktorý od roku 1993 pôsobí ako 1. koncertný majster Lucernského symfonického orchestra. Hru na husliach študoval na Konzervatóriu v Košiciach u Karola Petrócziho, neskôr na AMU v Prahe a na Menuhinovej akadémii v Gstaade priamo u Yehudi Menuhina a Alexandra Lysyho. Do Košíc si priviedol troch kolegov z lucernského orchestra, napospol špičkových hráčov, srbského huslistu Nenada Milosa, švajčiarskeho violistu Waltera Trescha a talianskeho violončelistu Alfreda Persichilliho. Medzinárodné kvarteto doplní poľský dirigent Jerzy Swoboda. Igora Karška sme oslovili na včerajšej skúške.
Ako ste objavili tento Schönbergov koncert?
- Výzva bola, že je to dielo pre interpreta náročné a málo hrané. Pokiaľ viem, jestvujú na svete iba dve nahrávky. Je to vec napísaná nie pre kvarteto, ale pre osem ľudí. Už to je technicky náročné. Môžem ten pocit z naštudovnia prirovnať k tomu, keď horolezec zdolá Mount Everest. V prvej chvíli bolo treba prekonať veľa technických vecí. Robili sme na tom intenzívne rok. Každý študoval najprv zvlášť a o tri mesiace sme sa zišli. Najprv po dvojiciach, potom v trojici. Naraz bolo nemožné zvládnuť to.
Schönberg je známy kakofonista, nie každý ho dokáže počúvať.
- Záleží na tom, ako sa človek s týmto skladateľom stretáva. Je to ako keď domorodec, ktorý žije kdesi v chatrči z banánových šupiek, uvidí po prvý raz mrakodrap. Najprv neverí, ale keď ho vidí, nemá problém. Tak je to aj s hudbou. Nie je hanba povedať, keď počujete dielo po prvý raz, že mu nerozumiete. To je fakt. Ale keď sa tým trochu viac zaoberáte, nájdete aj v atonálnych skladbách poéziu.
Čo teda môžu poslucháči zajtra očakávať? Kakofóniu?
- Schönberg prežil tri silné tvorivé obdobia, kedy úplne zmenil svoj štýl. Keby sme jeho diela videli pri sebe, vyzerali by, že sú od troch iných ľudí. A skladbu, ktorú zahráme s filharmonikmi, ešte nepísal atonálne. Vznikla vo francúzskom azyle. Pracuje v nej skôr s farbami a motívmi. Ako keď máte sochu z bieleho mramoru a nasvietite ju farebnými svetlami. Tvrdím, že okrem mena Schönberg tam nie je nič, čoho sa mnohí od tohto autora obávajú. Tento koncert je dobrý most, ktorý v prvom rade otvorí poslucháčovi uši, hlavu a trošku aj srdce. Aspoň raz v živote treba zažiť riziko spoznávania, urobiť aspoň jednu cestu po tom moste. Každý by mal skúsiť urobiť v živote aspoň taký krok, ktorý by nikdy neurobil.
Ako sa so Schönbergom zžil orchester Štátnej filharmónie Košice?
- Veľmi rýchlo a veľmi milo. Som prekvapený, lebo tu v Košiciach sa tejto hudby veľa nehrá. Pán dirigent Swoboda vedie orchester veľmi dobre, keď dokáže takto rýchlo meniť tvar. To je fantázia.
Všetci štyria máte zaujímavé koníčky. Nenad Milos je horolezec, Walter Tresch jazzman, Alfred Persichilli je husliar a vy vraj robíte umelecké fotografie.
- Fotím portréty a prírodu. Nikdy som ich však na verejnosti nevystavil. Hoci priatelia tvrdia, že by som mal. Som na seba prísny, takže z dvesto snímok nechám asi tak jednu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
