hre Misantrop, s ktorým do metropoly východného Slovenska pricestovala spolu so svojimi kolegami z pražského Činoherného klubu.
Hovorí sa o vás, že ste vraj vzdorovitá a sebavedomá individualistka...
- To musíme ale dodať, že to pán Porubjak povedal v dobrom (smiech). Asi som, ale počkajte, musím si to prejsť - vzdorovitá som, sebavedomá sa snažím byť a individualistka, áno, to je všetko v poriadku. To je všetko vlastne kompliment.
Raziť si vlastnú cestu ale nie je niekedy práve najjednoduchšie. Jednoduchšie je niekedy s vlkmi vyť.
- Nie je to najjednoduchšie, no je to najzábavnejšie, lebo to otvára úplne iné možnosti ako sú zaužívané. Napríklad aj v umení. Sú tri základné spôsoby ako zahrať smútok, ktoré použijú všetci ľudia a potom je 20 ďalších, ktorými musíte prejsť cez vlastné vnútro a to je tá individuálna cesta, ktorá je vždy oveľa hodnotnejšie pre diváka aj pre herca.
No potom musíte rátať aj s mnohými pádmi.
- Je mnoho talentovaných a múdrych ľudí, ktorí nikdy nezažili žiaden pád a tým pádom začínajú byť podľa mňa s pribúdajúcimi rokmi nezaujímaví. Lebo práve tie výkyvy, pády a vzostupy obohacujú a zušľachťujú človeka. Samozrejme, pokiaľ sa vždy dokáže pozbierať a ísť ďalej, tak ho to určitým spôsobom vždy obohatí... Ja som taká hrozne múdra, ako rádio (smiech).
Aj to o vás tvrdia. Že ste inteligentná. Ale vraj sa to na chlapov snažíte vybaliť čo najneskôr.
- Na chlapov najneskôr, lebo ich to nebaví. Nebavia ich múdre baby na prvej schôdzke.
A vás bavia chlapi, ktorých nebavia múdre ženy?
- Nie, mňa baví len môj chlap. Ale mňa vôbec už nejako nebavia cudzí ľudia.
Okrem vášho syna?
- Syna a priateľa.
Priateľa sa ešte stále snažíte udržať v utajení?
- On tu v utajení práve pobehuje po Košiciach (úsmev). Ja sa ho nesnažím držať v utajení, len si nemyslím, že by sa média mali zaoberať súkromím. Teda mojím určite nie. Ale je to fotograf...
Ako mladučká ste sa stali maminou. Neobávali ste sa vtedy...
- Vtedy som sa neobávala, teraz by som sa už bála.
Takže ste o tom vôbec neuvažovali?
- Nie, od prvej chvíle som vedela, že to bábätko chcem.
Nepočúvali ste z každej strany, že si pokazíte život?
- Ja som mala práve vtedy tak pokazený život, že som ho už mohla mať iba lepší. A môj syn ho naozaj veľmi zlepšil.
Chodievate s vaším tatkom horolezcom ešte na hory?
- My sme s otcom liezli naposledy pred dvomi rokmi a odvtedy už nie, pretože s pribúdajúcim vekom začal byť zákerný a nechával ma visieť v prevysoch odkiaľ ma nechcel vytiahnúť. Vravel, že sa mám vytiahnuť sama, ale ja nemám čím.
Ste adreanalínový typ?
- Som, ale tým pádom, že mám dieťa, už nie som, pretože si na seba dávam pozor.
A čo najadrenalínovejšie ste kedy vykonali?
- Pichala som si pervitín. Ale toto už nemusíme rozoberať. To som myslela ako žart...
V istom obodbí sa vám kopili postavy hysteriek. Sedí vám tento typ postavy, hrajú sa vám jednoducho?
- Nie, lebo sú hlasovo namáhavé a ja mám slabý hlas.
A v reáli, ste občas hysterická?
- Ja som často veľmi nekonštruktívne hysterická. Ničím materiálne veci.
Padajú za obeť taniere, vázy...?
- Taniere nie, rozbíjala som autá. Ale už ich nerozbíjam. Už nemám toľko peňazí, teraz, keď som sa rozviedla...
Na čo sa najbližšie tešíte?
- Som v hlbokej spoločensko-politickej dezilúzii, na nič sa neteším. Politika ma dokáže veľmi znechutiť a jediné, čo ma z toho dokáže vytiahnuť je nakupovanie. Po prvom kole prezidentských volieb som minula hrozne veľa peňazí.
A peniaze, ktoré ste získali za titul Talent 2003 a ktorými ste si chceli splniť svoj sen a ísť do Ameriky, už ste z nich medzičasom niečo minuli alebo ich stále máte odložené na tú cestu?
- Medzičasom som niečo z nich minula a celá Amerika padla momentálne do zabudnutia, pretože môj syn má atopický ekzém, takže v lete musíme stráviť šesť týždňov pri mori. Budem sedieť v nejakom prímorskom mestečku a nudiť sa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
