môžete spoznať aj prostredníctvom exponátov Východoslovenského múzea (VSM). To sa rozhodlo každý štát predstaviť exponátom, ktorý vznikol v niektorej z členských krajín, no je súčasťou fondu VSM. Dnes vám predstavíme grécku mincu. Všetky exponáty si budete môcť pozrieť v rámci spoločnej výstavy, ktorá sa začne v Deň múzeí (18. mája).

Všetky moderné mince majú svoj pôvod v podobe starogérckych mincí, ktoré sa razili v centrálnej osade Grécka a v osadách zakladaných Grékmi na juhotalianskom a sicílskom pobreží od 6. storočia pnl. "Práve starí Gréci dali minciam okrúhly tvar s obrazom na oboch stranách. Na minciach sa zobrazovali rôzne postavy predovšetkým božstiev, ale aj zvieratá a rastliny. Na okrúhlu mincu sa ľahšie razila hlava, preto sa začali používať ako mincový obraz portréty spočiatku božstiev, neskôr panovníkov," hovorí Katarína Zozuláková, odborná pracovníčka historického odboru VSM, ktorá má na starosti fond numizmatiky.

V numizmatickom zbierkovom fonde VSM sa nachádza aj minca - 20-lepta, niklovej razby z roku 1912, vydaná za čias panovania Juraja I., ktorý vládol v Gréckom kráľovstve v rokoch 1863-1913. "Lepton je novogrécka minca zavedená v roku 1828 ako stotina novej menovej jednotky drachmy. Mince s otvorom sa razili v I. polovici 20.storočia v mnohých európskych krajinách. Okrúhly alebo hranatý otvor umožňoval navliekanie mincí na šnúrku." Na minci je zobrazený znak Gréckeho kráľovstva na averze a na reverze je postava Pallas Atény, starogréckej bohyne múdrosti, vedy a umenia s malou Niké na stĺpe a vetvičkou olivy.

Autor: ato

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári