Krajského školského úradu (KŠÚ) v Košiciach je záujem tunajších deviatakov o SOU slabý, prihlášok prišlo málo, kapacita je naplnená len na polovicu. Aká je vlastne perspektíva absolventov SOU a ďalší osud týchto škôl? Porozprávali sme sa s prednostkou KŠÚ Ing. Helenou Jeníkovou.

"Záujem žiakov o štúdium na SOU je skutočne slabý. V rámci podaných prihlášok na tieto školy je aktuálny stav prihlásených v Košickom kraji 3641, pričom celková kapacita voľných miest je 6454 žiakov. Z čísel vyplýva, že kapacitne sú príslušné SOU v Košickom kraji naplnené na polovicu. Vo všeobecnosti teda môžeme konštatovať zníženie počtu uchádzačov o štúdium na tieto školy," konštatuje Helena Jeníková.

Dôvodom tohto stavu sú podľa prednostky okrem iného i možnosti uplatnenia sa týchto žiakov vo výrobe, službách, stavebníctve a iných odvetviach, ktoré v súčasnosti existujú v obmedzenom rozsahu. V týchto odvetviach chýbajú príslušné zdroje potrebné na zlepšenie celej situácie. Podiel na nízkom počte uchádzačov o štúdium na SOU je podmienený v nemalej miere aj každoročným poklesom populácie, čiže počtom žiakov končiacich ZŠ, ktorí majú predpoklady pre štúdium na SŠ.

"Pred rokom 1990 politika štátu predpokladala vzdelávanie v SOU u 65 percent žiakov. Po roku 1990 sa však otvoril trh aj so stredoškolským vzdelaním, čo znamenalo vznik nových SŠ na základe dopytu. Išlo najmä o gymnáziá, obchodné akadémie, dievčenské odborné školy a podobne. Žiaci, ktorí predtým nemali inú možnosť, ako ísť na SOU, sa tak rozptýlili do iných novoponúkaných SŠ," vysvetľuje Helena Jeníková.

"Súčasný záujem o SOU predstavuje vlastne objektivizovaný záujem. Záujem o odborné vzdelávanie ako také je podmienený aj ponukou pracovných príležitostí, ktoré by vedeli absorbovať aj absolventov SOU. Zvýšený záujem o odborné vzdelávanie predpokladá teda zmenu v pracovných ponukách," dokončí.

Nezáujem o štúdium na SOU je podľa jej slov v posledných rokoch primerane vyrovnaný, ale veľký. Za uplynulý rok sa na SOU v Košickom kraji hlásilo 34 percent žiakov, teda 3461 ich bolo prihlásených do prvého ročníka. Toto číslo je zhruba rovnaké ako po uplynulé dva roky. Čo to znamená pre zriaďovateľov? Čaká učilištia racionalizácia?

"Zriadovateľmi SOU sú vo väčšine prípadov VÚC, ktoré na uvedenú situáciu reagovali vypracovaním zámerov o stratégii stredného školstva v zmysle spoločenských východísk súvisiacich so zmenou financovania," pokračuje prednostka.

"VÚC v rámci týchto zámerov navrhujú racionalizačné opatrenia v podobe združovania, spájania, prípadne rušenia či presťahovania škôl. Táto koncepcia už bola predložená na vyjadrenie Územnej školskej rade," hovorí Helena Jeníková zatiaľ však ešte bez konkrétnych príkladov učilíšť, ktorých sa racionalizácia dotkne.

V Košiciach je v súčasnosti pätnásť SOU. Podľa údajov Školského výpočtového strediska v Michalovciach je najväčší záujem o SOU obchodné na Bocatiovej, ZSŠ na Gemerskej, SOU dopravné na Moldavskej a SOU stavebné na Ostrovského. Menší záujem je podľa týchto údajov o SOU hutnícke v Šaci, SOU pôšt a telekomunikácií na Tr. SNP, SOU potravinárske na Južnej triede, ZSŠ odevnú a textilnú na Textilnej a SOU stavebné na Kukučínovej.

Ako sa k tejto situácii stavajú samotní riaditelia SOU, v ktorých záujme by malo byť zatraktívňovanie štúdia na ich škole? Má ich učilište dostatočné opodstatnenie s ohľadom na pracovné uplatnenie absolventov?

"Nepovedala by som, že je o nás nezáujem, lebo prihlášok máme toho roku dosť. Problém skôr vidím v celkovo nižšom počte žiakov a vyššom počte škôl," hovorí Gabriela Kajanovičová, zástupkyňa riaditeľa SOU potravinárskeho v Košiciach.

"Napriek tomu, že má dieťa zlé známky, rodič ho dá radšej na nejakú strednú odbornú školu, ako na učilište. Všeobecne je totiž zastávaný názor, že u nás musia žiaci veľa pracovať. Rodičia nás volia stále ako poslednú možnosť," myslí si zástupkyňa.

"V priebehu roka sem potom prijímame žiakov z priemysloviek, ktorí tam nezvládali štúdium. A u nás si prospech väčšinou polepšia," dodáva so slovami, že štúdium na učilištiach je rozhodne perspektívne.

"Remeslo bude spoločnosť potrebovať vždy. Naši pekári a cukrári si určite skôr nájdu uplatnenie ako množstvo gymnazistov, ktorí zostávajú dlhodobo nezamestnaní," zdôrazní Gabriela Kajanovičová.

"Počty žiakov na učilištiach sú trochu obmedzené kvôli odbornému výcviku. Máme menšie triedy, napríklad teraz otvárme dve cukrárske triedy, jednu s 24 žiakmi. A hlási sa nám ich sedemdesiat. Nedá sa teda povedať, že sa hlási málo. U pekárov otvárame jednu triedu s 24 žiakmi a hlási sa nám tridsiatka," vysvetľuje zástupkyňa, ktorá vidí zádrheľ i v možnosti výberu dvoch škôl. Žiak sa po prijatí na obe do poslednej chvíle rozhoduje pre jednu z nich, čím škola stráca prehľad o reálnom záujme žiakov. "Je teda ťažko povedať, či sa hlási veľa či málo detí. To nevieme do poslednej chvíle. Doteraz sme ale zakaždým naplnili všetky triedy," dodáva zástupkyňa.

Riaditeľ SOU stavebného na Kukučínovej ulici Michal Mitrik si tiež myslí, že pokles záujmu o učilištia je citeľný aj preto, že stredné odborné školy a gymnáziá už prijímajú aj žiakov s nižším vedomostným priemerom ako predtým.

"Navyše sme SOU stavebné a stavebníctvo u nás začalo stagnovať, čo sme okamžite pocítili v záujme o náš odbor," vysvetľuje riaditeľ.

"Stavebnícvo nie je ľahkou prácou, ale odbornou, vysokokvalifikovanou a veľmi potrebnou. Máme i odbory, ktoré sú atraktívne, no všetky sú manuálne orientované. Žiaľ, dnes je trendom mladých hľadať zárobok bez väčšej námahy," krčí plecami riaditeľ učilišťa, ktoré navštevuje 431 žiakov.

"Zameriavame sa výlučne na klasické stavebné odbory, preto je napríklad na SOU stavebnom na Ostrovského ulici, kde je štúdium rozšírené o diferencované odbory napríklad elektrotechnického zamerania, počet žiakov o čosi vyšší. Záujem o jednotlivé odbory u nás a u nich je však v zásade rovnaký," vysvetľuje riaditeľ. "A čo budúcnosť? Uvidíme, ako sa zachová náš zriaďovateľ, ktorý plánuje racionalizovať, no radi by sme zostali odbornou školou. Veď stavbárov bude treba stále. Naši vyučenci si pomerne rýchlo nájdu zamestnanie, kontaktujú nás už i samotné firmy, ktoré žiadajú konkrétnych odborníkov. Rozhodne máme vyššie percento uplatnenia v porovnaní so všeobecne vzdelanými žiakmi iných stredných škôl," uzatvára Michal Mitrik so slovami, že v novom školskom roku plánujú prijať okolo 120 prvákov, hoci ich kapacita je vyššia, no zatiaľ si svoju normu dokážu udržať.

Riaditeľ SOU hutníckeho v Košiciach-Šaci Jozef Šablatúra vidí problém v tom, že samotná zamestnávateľská sféra sa nestará o to, aby sa vychovávali ich budúci pracovníci.

"V momente, ak by do celého procesu rozhodovania kam na školu vstúpili veľké podniky, akým je napríklad U. S. Steel, ktorý zaručí budúcemu robotníkovi zamestnanie, záujem o učilištia by bol omnoho väčší. Okamžite by sme mali plné odbory. Verím, že to je len otázka času," myslí si riaditeľ argumentujúc, že v štátoch EÚ to už všade podľa zákona takto funguje. Naša podnikateľská sféra zatiaľ využíva medzery v zákone, teda ak sa žiak nepripravuje pre konkrétnu organizáciu, jeho štúdium financuje štát. "Je jasné, že úroveň potom padá, lebo rozdiel medzi financovaním učilíšť a priemysloviek by musel by možno 1,5-krát väčší," pokračuje riaditeľ.

"Tvrdenie, že záujem o učilištia klesá, je veľmi zjednodušené. Klesá, lebo štát sa zameriava predovšetkým na všeobecné vzdelanie, ktoré je lacnejšie. Dovolím si tvrdiť, že záujem o SOU neklesá, len sa neprejavuje záujem podnikateľskej sféry o túto pracovnú silu. A to je chyba. Lebo keď sem prídu automobilky, kto v nich bude pracovať? Ekonómovia?" dokončí Jozef Šablatúra so slovami, že SOUhutnícke si udržuje stabilný stav okolo 180 žiakov v ročníku a najväčšiu perspektívu vidí v tunajších elektro-technických odboroch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári