hladina verejnej mienky. Okrem laickej verejnosti zareagovala aj odborná. Spomeňme si, ako minister spravodlivosti prvej Dzurindovej vlády Ján Čarnogurský svojho času tlačil na sudcov, aby takýchto vodičov prísnejšie trestali. S tlakmi prestal hneď po tom, čo sa sám stal účastníkom takejto nehody a vodič vládneho bavoráka, ktorý ho viezol, usmrtil a dokaličil viacero ľudí...
Terajší minister Daniel Lipšic pred pár dňami navrhol novelu Trestného zákona so sprísnenou trestnou sadzbou za spôsobenie dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu. Opitým vodičom, ktorí pri nehode usmrtia dve alebo viac osôb, by súdy mohli po schválení novely vymerať až 12 rokov... Aj keď celá naša spoločnosť oprávnene volá po sprísnení postihov, podľa právnych odborníkov si ministrovo vyjadrenie žiada dovetok. Ak by vodič pod vplyvom alkoholu zabil nevinných a nedostal 12-ročný trest, v širokej verejnosti by hneď mohlo skrsnúť podozrenie... Oných 12 rokov, ktoré médiá v posledných dňoch mnohokrát zvýraznili, predstavujú totiž hornú hranicu navrhovanej trestnej sadzby.
Bližšie na túto tému hovoríme s advokátskym koncipientom JUDr. Miroslavom Štrkolcom z advokátskej kancelárie Čollák - Weiczen - Vanko: "Účelom Trestného zákona je chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, ako aj záujmy spoločnosti. Vo vzťahu k fyzickým osobám je nepochybne najdôležitejším a najviac chráneným záujmom ľudský život. Účelom trestu odňatia slobody je najmä chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, a tým výchovne pôsobiť na páchateľa i na ostatných členov spoločnosti. Z týchto hľadísk sa krok ministra naozaj javí ako dôvodný. Koniec-koncov, vo vyspelých demokratických krajinách sa už dávnejšie považuje čo i len vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (bez spôsobenia následkov) za vážny delikt spojený i s nepodmienečným trestom odňatia slobody. Je potrebné si uvedomiť, že auto, aj to najmenšie, je vlastne 'zbraňou' v rukách vodiča..."
Výhrady právnych expertov však smerujú k spomínanému omieľaniu dvanástich rokov v médiách. "Navrhované zvýšenie trestných sadzieb v žiadnom prípade neznamená, že by sa súdy mali pri rozhodovaní o výmere trestu apriori prikláňať k hornej hranici trestnej sadzby. Určiť presnú výmeru trestu konkrétnemu páchateľovi môže len súd. Ten je síce viazaný zákonným rozpätím trestnej sadzby, avšak pri určení dĺžky trvania trestu odňatia slobody prihliada aj na ostatné okolnosti súvisiace so spáchaným činom a na pomery páchateľa a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúcou okolnosťou, ktorá by mohla viesť súd k uloženiu trestu v dolnej polovici trestnej sadzby, je napríklad skutočnosť, že páchateľ viedol pred spáchaním činu riadny život, svoj čin úprimne ľutoval, prípadne dobrovoľne nahradil pozostalým náklady spojené s pohrebom a ďalšiu spôsobenú škodu."
Nezriedka bývajú vinníkmi takýchto vážnych dopravných nehôd majitelia drahých "tátošov" vybavených airbagmi a inými bezpečnostnými prvkami, ktoré im pomáhajú zvyšovať si sebavedomie, a často sú aj policajti, resp. bývalí policajti... Ani v jednej z týchto skupín spravidla nie sú osoby, ktoré by boli viackrát súdne trestané a teda súdy by im mohli uložiť trest v hornej polovici sadzby. Súdy však musia prihliadnuť aj na ďalšie okolnosti...
"Mali by napríklad zohľadniť aj podiel obete dopravnej nehody na samotnom skutku. V žiadnom prípade tým nechcem zľahčovať konanie bezohľadného páchateľa, vyskytli sa však aj prípady, keď rovnaký, resp. väčší podiel viny na dopravnej nehode mala jej obeť, ktorá sama bola pod vplyvom alkoholu, pričom percentuálne vyjadrenie množstva alkoholu v krvi bolo u obete viacnásobne vyššie než u páchateľa. Musím však upozorniť, že jeho zavinenie za spáchaný trestný čin nie je týmto faktorom nijako dotknuté. Jednou z priťažujúcich okolností by určite bolo opätovné spáchanie rovnakého trestného činu, hoci už páchateľ bol pre taký trestný čin odsúdený. Pri opakovanom spôsobení dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu je teda úplne správne a oprávnené, ak súd vymeria páchateľovi trest v hornej polovici trestnej sadzby. Najnáročnejšou otázkou, s ktorou sa súd musí pri ukladaní trestu vysporiadať, je nájdenie rovnováhy medzi potrebnou ochranou spoločnosti a spravodlivým potrestaním páchateľa. Trest by totiž mal na jednej strane zabezpečiť účinnú ochranu spoločnosti, po ktorej všetci oprávnene volajú, na strane druhej by páchateľ nemal byť trestaný ani miernejšie, ale ani neprimerane prísnejšie, ako požadujú okolnosti spáchaného činu a možnosť jeho nápravy."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
