tunajšej farnosti Pavla Drába však nárast záujmu nemá hlbší duchovný význam. Ani samotný zvyk požehnávania pokrmov totiž nie je liturgickým obradom.
Vychádza podľa Drába skôr z ľudového zvykoslovia. Podobne ako modlitby pred jedlom zvykne viesť otec rodiny, tak kňaz požehnáva veľkonočné pokrmy. Spojenie ľudového vyjadrenia a náboženského významu vidí Pavol Dráb aj v najčastejšie sa objavujúcich pokrmoch, ktoré si dávajú ľudia požehnať. Ide o pečeného baránka a vajcia. Baránok ako symbol Krista, ktorý sníma hriechy a vajcia ako symbol znovuzrodenia.
Požehnávanie jedál je súčasťou Veľkej noci vo všetkých rímsko-katolíckych farnostiach na Slovensku. Každá si však čas a spôsob určuje sama.
Požehnávanie v košickom Dóme sv. Alžbety sa z praktických dôvodov po dohode s veriacimi určilo už pred niekoľkými rokmi na sobotu podvečer a nedeľu ráno. Aj tento rok tak boli dve požehnávania v sobotu a dve po raňajších omšiach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
