stromy. Stará mama od Fridmanských z horskej dedinky Štilbach vo Volovských vrchoch sa s nami pred rokmi podelila o krásnu obyčaj - v záhrade sa treba v tento deň ovocným stromom pekne prihovoriť, jemne nimi potriasť a pošepkať im, že je koniec zimného spánku. Pripomenúť, je tu vytúžená jar a blíži sa už čas kvitnutia. V iných častiach Slovenska chodia ľudia po ovocných záhradách i so spiežovcami a stromy budia zvonením. Aj to je spôsob, ak si od pradávna zabezpečiť peknú úrodu ovocia. Ďalším je využiť práve tento deň na sadenie a štepenie stromov - aj tu je ovocinársky úspech, podľa poznatkov deduškov, spoľahlivo zaručený.
Biela sobota prináša pre ovocinárov aj predpoveď kvality úrody niektorých druhov ovocia. Jedna z mnohých bielosobotných pranostík hovorí, že ak v tento deň náhodou prší, urodí sa málo čerešní. Roľníci o daždi na Bielu sobotu hovoria, že signalizuje smädný rok a jedna z pranostík priamo vystríha: Ak prší do Božieho hrobu, bude núdza o vodu. Vidiečania pozorne sledujú, odkiaľ v tento deň fúka vietor - odtiaľ v lete najčastejšie budú prichádzať dažde.
Najpozornejšie si však ľudia dodnes všímajú počasie Veľkonočnej nedele. Aj tento zapršaný deň naznačuje, že v lete treba rátať so suchom, z negatívnej prognózy však možno pomôžu zásoby vody, ktoré sa môžu vytvoriť podľa inej pranostiky: Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude pršať každú nedeľu až do svätodušných sviatkov (30. 5.).
Tento dážď však môže, podľa pestovateľov obilnín, ohroziť kvalitu zrna. Všetkých preto poteší, ak je na Boží hod veľkonočný pekné počasie. Jedna z najtypickejších pranostík hovorí: Ak je počas Veľkonočnej nedele pekné počasie, bude leto príjemné, začne už na svätodušné sviatky a rok má byť na dar boží (žitko) štedré. Slnko a modré nebo boli signálom aj do bezrizikového štartu najdôležitejších jarných prác. Úrodu obilnín mohli v tento deň ovplyvniť ľudia aj iným spôsobom - traduje sa, že kto to z kostola stihne domov s košíčkom posväteného jedla prvý, tomu najskôr dozrie obilie.
Už nasledujúci deň, Veľkonočný pondelok, ktorý sa na Slovensku miestami nazýva aj Červeným pondelkom, by však, v prípade výskytu dažďov mohol kvalitu obilia úplne pokaziť, podľa prípoviedky: Ak prší počas Červeného pondelka, príde na žitá skaza. Znalci tradícií vysvetľujú, že Veľkonočný pondelok sa červeným nazýva podľa najčastejšej farby kraslíc. Na červeno maľované vajíčka totiž symbolizujú charakteristickú farbu života.
No tam, kde popri polievaní používajú aj korbáče a šibú mládenci a chlapi vravia, že pondelok má názov podľa najžiaducejšej farby kvalitne vyšibaných dievčenských a ženských zadočkov. Aj keď je šibačka typickou veľkonočnou obyčajou najmä na západnom Slovensku, šľahanie korbáčikmi z prútia jarných drevín má vraj moc preniesť silu životodarnej miazgy stromov i na ľudí, preto sa zvyk v súčasnosti pomaly rozširuje i do ďalších častí Slovenska. V niektorých dedinách dodržiavajú hospodári pradávny zvyk - špeciálnym prúteným korbáčom vyšľahajú v dome všetkých, aj hoviadka v stajni, aby ľudská a zvieracia pospolitosť domu bola po celý rok čo najčerstvejšia a najzdravšia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
