čas zvýšil i na zvláštne činnosti. Ženičky zvyknú v rámci upratovania povynášať z postelí všetky periny, vankúše, plachty i matrace a potom sa pustia do práce. Najprv všetky "posteľové" súčiastky dôkladne vyprášia tradičným spôsobom. Potom sa s pomocou čerstvo vyrezaného zeleného prútika pustia do neobyčajnej šibačky a vymlátia všetko aj týmto symbolom jari. V nádeji, že aj v treťom tisícročí platí: kto si na Zelený štvrtok takto ošetrí postele, počas roka ho v nej nebudú obťažovať blšky či iná hmyzová háveď.
Keď je už príbytok poupratovaný, gazdinky niekde i v súčasnosti zväzočkom slamy, namočeným v svätenej vode, vykropia celý dom. To je, podľa dávnej ľudovej povery, spoľahlivé opatrenie proti vyčíňajúcim čarodejniciam.
Zelený štvrtok, ktorý je prvým v tradičnom pašiovom trojdení (patrí k nemu ešte Veľký piatok a Biela sobota) býva obľúbený v bielej alternatíve - hovorí sa, že ak je zasnežený, možno sa tešiť na teplé leto. Roľníci a záhradkári si na tento deň plánovali robotu v záhrade a na poliach - hovorieva sa, že ak sa podarí všetko potrebné zasiať, pričom dôležité je, aby sa do zeme dostal hlavne hrach a vysadiť zemiaky, všetko prinesie mimoriadne štedrú úrodu. V tento deň je tiež podľa dávnych tradícií vhodné otvoriť včelín.
Aj keď roboty je na Zelený štvrtok veľa, ľudia dbajú na dodržiavanie prísnych pôstnych pravidiel. Platí, že ani v tento deň sa nesmie konzumovať mäso - odporúčané sú zelené výdatné polievky hlavne z jarných bylín.
Veľký piatok, ktorý nasleduje, patrí medzi najmagickejšie dni v roku. Zvláštnu atmosféru majú v chrámoch velebné veľkopiatkové pašie, v ktorých ľudia počúvajú o umučení a ukrižovaní Ježiša Krista. Kresťania, ak im v tom nebránia vážne zdravotné dôvody, držia najprísnejší pôst v roku - niektorí ľudia nejedia vôbec nič, iní iba veľmi striedmo a mäso je stále na jedálnom lístku tabu. Ľudia dodnes vravia, že v tento deň neslobodno hýbať zemou, pretože kvíli za ukrižovaným Spasiteľom, ktorý v nej do dňa Vzkriesenia odpočíva. Preto sa neodporúča pracovať v záhrade, na poli a dokonca ani v lese.
Veľkopiatkový termín je tradične štartom pre hľadačov pokladov. Mnohí aj dnes veria, že práve v tomto čase sa otvárajú miesta, kde sú ukryté legendárne poklady a skúšajú šťastie v horách i v jaskyniach. Počasie na Veľký piatok predpovedá, aká bude jeseň. Okrem toho, ak je tento deň bez mrazu, tešia sa hubári, pretože údajne to veští dobrú jesennú nádielku hríbov. Vítaná bola aj búrka, pretože ak v tento deň hrmí, na poliach sa veľa urodí. Niektorí gazdovia však tvrdia, že ak je búrka príliš bohatá na vodu, bude nasledovať suchý rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
