apoštolmi. Pri tejto večeri Kristus ustanovil oltárnu sviatosť a sviatosť kňazstva. Premenil chlieb a víno na svoje telo a krv a odovzdal tak apoštolom kňazskú moc so slovami "Toto robte na moju pamiatku." Preto dopoludnia slávia všetci kňazi diecézy so svojím biskupom spoločnú omšu, pri ktorej si obnovujú kňazské sľuby.

Večer sa slúžia omše pre veriacich. Ich úvod je poznačený tradičným viazaním zvonov, ktoré sa spolu s organom odmlčia až do vigílie na Bielu sobotu. Dovtedy sa namiesto zvonov používajú rapkáče. V niektorých oblastiach sa nazývajú aj

klopadlá, klopačky alebo rafadlá. Miništranti s nimi chodievali po dedine, aby ľuďom pripomenuli huriavk a krik pri ukrižovaní Spasiteľa a zemetrasenie a praskot skál pri jeho smrti.

Súčasťou liturgie Zeleného štvrtka je aj tradičný obrad umývania nôh. Pochádza z čias pápeža Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Umývanie nôh bolo za Kristových čias prácou otrokov. Ježiš dal tým, že umyl pred Poslednou

večerou nohy apoštolom, svojim nasledovníkom príklad pokory a príkaz vzájomnej lásky.

Po Poslednej večeri odišiel Ježiš do Getsemanskej záhrady, kde ho zajali. Jeho uväznenie naznačuje starý zvyk prenesenia Sviatosti oltárnej na bočný oltár a obnaženie hlavného oltára. Kňaz z neho odnesie sviece, kríž aj oltárnu plachtu a až do Bielej soboty sa nebudú slúžiť omše.

Názov Zeleného štvrtka sa vysvetľuje tromi spôsobmi: zelenými olivami, ktoré rástli v Getsemanskej záhrade, zeleninou ako špenát alebo šalát, ktorú veriaci zvykli v tento deň jedávať ako pôstne jedlo alebo slovami Žalmu "Pán je môj pastier, nič mi nechýba, pasie ma na zelených pašienkach...", ktorými sa v tento deň začínajú bohoslužby.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári