sa nedostali len tak zo srandy, každé dieťa, ktoré je v tomto zariadení umiestnené, sa v minulosti dostalo do rozporu zo slušným správaním. Ba aj so zákonom. Nejeden z chovancov má problémy s drogovou závislosťou či alkoholom.
Ohnivá voda zachutila aj dnes 16-ročnému Tomášovi, ktorý sa do bývalého detského domova dostal pred vyše dvoma rokmi.
"Nechodil som do školy, viac ma lákala partia a kamaráti. Žili sme na sídlisku Ťahanovce, kde som chodil na ZŠ Juhoslovanskú. No skôr som tam nechodil. S partiou chlapcov sme sa flákali po meste, ak mal niekto voľný byt, išli sme k nemu, kde sme si dali po poháriku," spomína na svoje prehrešky voči normálnemu správaniu Tomáš. Na otázku, odiaľ mali alkohol, veď v čase, kedy sa opíjal, mal slabých trinásť rokov, odpovedá: "Kúpili sme... V Košiciach, ak máte peniaze, nie je problém zadovážiť si fľašku. Poskladali sme sa, zašli do potravín a všetko bolo v suchu. Niekoľkokrát som bol opitý a veru, nemám na to zlé spomienky. Bol to dobrý pocit, mal som náladu. Z času na čas mi bolo zle, ale vždy som sa z toho nejako dostal."
Tomáš nevystrájal len s kamarátmi, doma si s ním nevedeli poradiť ani rodičia.
"Mama kúpila novú gaučovku. Pýtal som sa jej teda, čo s tou starou. Vravela, že ju vyhodíme, preto som zobral kreslá a vyhadzoval ich z deviateho poschodia. Bola to obrovská sranda," pýši sa tínedžer.
Okrem toho vyhadzoval z okna sáčky naplnené vodou, raz dokonca sáčkom rozbil susedovi okno na aute. Hoci, ako hovorí mama vedela, že nechodí do školy, poriadok s ním urobiť nedokázala.
"Mama vedela, že nechodím do školy, ťahala ma tam, no ja som sa zamkol do izby. Viete, je nezamestnaná, otec spáchal samovraždu, keď som mal desať rokov. Veľa pil, predával veci z domu. Aj napriek tomu som mal pred ním rešpekt, nezvykol ma mlátiť, ale väčších výtržností som sa za jeho života nedopúšťal. Potom sme sa po istom čase presťahovali k babke."
Tomáš pred príchodom do Reedukačného domova na Bankove vystriedal postupne tri podobné ústavy. Nikde si s ním nevedeli poradiť. Až ho psychologička a kurátorka za asistencie mamy dostali na Horný Bankov.
"Každý týždeň chodím domov na víkend, no cítim sa tu dobre. Svoje činy už ľutujem. Keď v meste stretnem bývalých kamarátov, len sa pozdravím a idem preč. Chodím do deviateho ročníka a chcem sa vyučiť za kuchára - čašníka. Problémy mi už netreba," vysvetľuje Tomáš, ktorý nevidí problém v tom, že aj momentálne je v spoločnosti detí, ktoré majú za sebou šedú minulosť.
"Veľa detí už odtiaľ ušlo, ja nechcem. Fajčia, rozbíjajú okná, nadávajú vychovávateľom. Mne to tu vyhovuje. Domov síce chodím, ale vrátiť sa nechcem. Až po ukončení strednej školy. Bojím sa, že by som opäť prepadol pokušeniu a začal s partiou piť. S tým sa potom spájajú rôzne prečiny a možno aj agresia. Nemôžem povedať, že by som ňou trpel, hoci raz som dvihol na mamu stoličku a chcel som ju do nej hodiť. V poslednej chvíli som si to rozmyslel," líči pohnuté časy mladík, pričom si spomína aj na výčiny v rozpore so zákonom...
"Raz sme chceli ukradnúť auto. Škodovku. Trikrát sme ju chceli naštartovať a stále išli okolo policajti. To vám bola zábava. Za volantom sedel starší kamarát z partie, chceli sme si urobiť len srandu. Teraz, keď nad tým rozmýšľam, keby som bol majiteľom auta a niekto by si urobil podobnú srandu, neviem, ako by som reagoval. Asi by som ho zabil," hovorí Tomáš a okamžite zvestuje, že to nebol jeho jediný prečin...
"Býval som istý čas u babky v blízkosti dopravného podniku. Raz som sa vybral kradnúť vysielačky. Zobral som ich päť z autobusov. Pri poslednej ma chytili. Vodič ma chcel odniesť na políciu, ja som však ušiel. Nikdy ma nechytili. Chcel som sa spojiť s mimozemšťanmi, mal som pocit, že s nimi budem môcť týmto spôsobom komunikovať. Vystrájal som, mama ma neraz zbila vareškou. Dnes mi je z toho smiešno, veď vareška je na varenie."
Pobyt v domove ho síce napĺňa spokojnosťou, na druhej strane je tam podľa neho nuda. Tú zabíja športom.
"Hrávam futbal za osemročné gymnázium na Furči. Keď mám voľno, občas skočím na pivko. Mesačne dostávam vreckové 287 korún, z toho ide polovica na sporofond. Hradia mi z toho oblečenie. Zvyšok mám pre svoju potrebu a pre frajerku. Mám jednu v domove, druhú v meste. Jedna o druhej nevie a mne to tak vyhovuje."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
