sebou mimoriadne úspešný rok. Ten sa odrazil i na štyroch nomináciách na cenu Aurel 2004 za obal, video, kapelu a speváka roka. Po niekoľkých menej výrazných rokoch fungovania a troch vydaných platniach odrazu prišiel blesk z jasného neba v podobe explózie singlovky Hemeroidy. Pieseň, ktorá je už dokonca i oficiálnym zvonením na mobiloch, razom zmobilizovala i posledných apatických fanúšikov, vďaka čomu Desmoďáci skončili najprv so Zlatou a potom Platinovou platňou za predaj posledného albumu Derylov svet. To ich okamžite katapultovalo medzi kapely prvej ligy s preplneným koncertným kalendárom na pol roka dopredu. O tejto viac ako zaujímavej situácii sme sa porozprávali s gitaristom Rišom Synčákom po ich koncerte v Košiciach.

Nie je to ani tak dávno, čo vás v Košiciach niekoľkokrát po sebe vítali prázdne koncertné sály. Podarilo sa konečne "odčarovať" i publikum na východe?

"Východ sa odčaroval už na našom jesennom turné. Mali sme tu veľa zastávok a koncerty dopadli nad naše očakávania. Ohlasy i návštevnosť boli úplne skvelé, niekde sme mali koncerty úplne vypredané. Konečne sme sa už aj my presvedčili, prečo sa sem na východ vždy muzikanti tešia. Viete sa jednoducho perfektne zabávať a to vás ani nemusí byť veľa. Konkrétne na našom poslendom košickom koncerte v klube Malibu, kde prišlo asi 200 fanúšikov, sme si pripadali doslova ako Beatles. Ľudia boli komplet naučení naše texty, odspievali s nami celý koncert i pokoncertná zábava spojená s autogramiádou stála za to."

Čo sa vlastne stalo s Desmodom minulého roku?

"Odrazu sa nám zdvihol predaj platní. Vďaka úspešnému singlu. Teda minimálne dvom. Boli to Hemeroidy a Posledná. Zvláštne, práve Hemeroidy nikdy neboli našou obľúbenou skladbou, bolo pre nás dosť prekvapko, že sa ľudia namotali práve na ňu. Dokonca sme ju vôbec nechceli nasadiť ani ako singel. Napokon sme sa nechali prehovoriť. Po jej uvedení nastal obrovský boom a predaj platne sa zdvihol dnes už na Platinu, teda asi na 13-tisíc kusov, čo bolo pre nás dovtedy nepredstaviteľné číslo, ktoré navyše stále rastie."

Za celým úspechom stojí jediná skladba?

"Prišlo to aj vďaka tomu, ľudia sa prebrali a začali nás registrovať. Hoci poslucháčov sme zaujali už pri klipe na skladbu Mám na to liek. No vtedy si náš názov ešte nedokázali priradiť k našej produkcii. Na druhej strane sme za minulý rok odohrali vyše 160 koncertov, čo je zhruba každý druhý deň, takže bola za tým i makačka."

Je skladba Mám na to liek, ktorej klip hovorí o klasickom mládežníckom probléme, keď sa baba náhle ocitne "v tom", do istej miery Kuliho autobiografiou?

"Nie, je to skladba, ktorú robil pre svojho ešte nenarodeného syna. Je to o tom, keď sa človek na niečo strašne teší aj napriek tomu, že to nevychádza tak, ako si predstavoval. Ale stačí mu šťastný smiech niekoho blízkeho, aby sa chmáry rozohnali."

Opäť o deťoch je i aktuálna hitovka Posledná...

"...áno, je to skladba, ktorá je o Kuliho obavách a narobila strašne veľa rozruchu. Až toľko, že sme to museli vysvetľovať na našej stránke. Náš spevák a súčasne textár proste nevie pochopiť, keď zomierajú deti, zvlášť, keď je na cintoríne svedkom množstva malých detských hrobčekov. Preto bol aj jeho malý syn použitý v klipe, na čo boli ohromné ohlasy. Ľudia sa húfne pýtali, písali, meilovali, čo sa stalo, či je v poriadku, či zomrel a tak. Museli sme im to napokon oficiálne vysvetliť."

Nenaštrbil náhly vzostup vzťahy v kapele?

"No, zmenilo sa veľa. Napríklad už nik z nás nepracuje. Pri tom množstve koncertov sa to už nedá stíhať. Konečne sme dosiahli stav, keď nás hudba uživí, hoci sme všetci strašne rozhadzovační a peniaze, ako prídu, ešte rýchlejšie odídu. Žijeme od koncertu ku koncertu. Navyše sme si pokúpili nejakú novú aparatúru. Aj keď je toho niekedy naozaj veľa, človek spí stále v inej posteli, všetky tie siahodlhé presuny a čakania na vystúpenie, to je niekedy o držku. Ale môžeme byť vďační, že sa živíme našim koníčkom."

Fungujete už takmer osem rokov, nie je paradoxné, že vás Akadémia zaradila v nomináciách na Aurela ako kapelu roka až teraz?

"Nie, nie. Nemáme sa kam ponáhľať. Sme dokonca radi, že sme toho roku nič nevyhrali. Radšej pôjdeme pomalšie, dáme si záležať na novej platni a potom za ňu budeme bojovať. Zatiaľ si len vychutnávame, ako sa to všetko okolo nás rozbieha, je pekné počúvať, že už aj my patríme medzi 'áčkové' kapely v prvej slovenskej lige. Aj keď na honorároch sa to stále neodráža (smiech)."

Kedy bude na svete štvrtý album?

"Radi by sme, keby vyšiel prvého septembra. Poctivo robíme na skladbách, desať je už hotových. Keď to bude vonku, plánujeme spraviť šnúru koncertov po slovenských námestiach úplne zadarmo ako vďaku našim fanúšikom. Či sa zvukovo niekam posunieme? Tí, ktorí hovorili, že oproti nahrávkam sú naše koncerty tvrdšie, budú to hovoriť opäť. Plánujeme ešte viac tvrdosti a melodiky."

Čo máte nové v súkromí?

"Už aj DJ Frenky sa nám chystá na jeseň oženiť, v kapele teda zostaneme len dvaja slobodní mládenci (smiech)."

Čo ťa na slovenskej scéne posledne príjemne prekvapilo?

"Kapela U.K.N.D., ktorá je rovnako ako my z Nitry. Kedysi som v nej dokonca začínal, potom nám robili na koncertoch predkapelu. Chalani fungujú už strašne dlho a až teraz sa im konečne podarilo i oficiálne preraziť. Držím im palce. No už mi je z toho smiešno, lebo z Nitry pochádzajú i Horkýže Slíže a Gladiator. A všetkým sa nám podozrivo dobre darí. Až tak, že nás niektorí neprajníci začínajú nazývať Nitrianska hudobná mafia."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári