S poslednými pôstnymi dňami prináša práve začínajúci Veľký týždeň kresťanom predovšetkým čas na pokánie a vyznávanie hriechov, na celkové stíšenie sa, modlitby a chvíle intenzívnejšieho čítania biblických textov, rozjímania, a samozrejme, aj účasti na cirkevných obradoch, z ktorých mnohé sa odohrávajú iba raz v roku - práve vo Veľkom týždni.
V Košiciach je takýmto podujatím už medzinárodne známy ekumenický pašiový sprievod, na ktorý občianske združenie Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností, pôsobiacich v Košiciach opäť pozýva na Veľký piatok. V mnohých mestách a na vidieku pripravujú pašiové hry, uskutočnia sa viaceré tradičné procesie a tisícky veriacich rôznych denominácií sa práve v tomto čase budú vyznávať zo svojich hriechov a prosiť o ich odpustenie.
Aj inde vo svete je Veľký týždeň obdobím naozaj výnimočných cirkevných obradov a podujatí. Nemálo našich pútnikov strávi najbližšie dni a veľkonočné sviatky najmä v Ríme, v Jeruzaleme, viacerí sa však zaradia k státisícom veriacich, ktorí si naplánovali aj návštevu ďalšieho významného dejiska predveľkonočných podujatí Semana Santa (Veľkého týždňa) - španielskeho mesta Sevilla. Tu sa budú denne stretávať ľudia z celého sveta na spoločných procesiách kajúcnikov, pripravovaných nábožnými bratstvami zo sevillských farností - súčasťou programu sú však popri cirkevných obradoch aj folklórne a spoločenské podujatia.
Aj u našich susedov - v Poľsku, vykročia katolícki veriaci do známych palmových procesií, pričom opäť prebehne tichá súťaž o to, kto bude mať so sebou najkrajšiu jarnú kyticu. Naši školáci by podistým privítali, keby mali prázdniny tak, ako v susednom Rakúsku, už od Kvetnej nedele. Rakúšania pri ceste do kostolov nájdu aj špeciálne kraslicové trhy, na ktorých svoju krehkú produkciu ponúkajú aj slovenskí ľudoví umelci. Najdrastickejšiu podobu máva Veľký týždeň už oddávna v meste San Fernando na Filipínach, kde sa opäť desiatky kajúcnikov prihlásili do zoznamu záujemcov o ukrižovanie na drevenom kríži. Do dlaní im bez umŕtvenia zatlčú desať centimetrov dlhé sterilizované klince a musia potom vydržať visieť na kríži viac ako desať minút.
Na Slovensku máme menej krvavé obyčaje. Veľký týždeň nám prináša niekoľko prísnejších zvykov hlavne v stravovaní. Dôsledný 40-dňový pôsť trvá: počas Škaredej stredy, Zeleného štvrtka, Veľkého piatka (vtedy je pôst najprísnejší) a Bielej soboty sa mnohí veriaci dôsledne vyhýbajú konzumácii mäsa a mäsových výrobkov. Bezmäsové stravovanie trvá v niektorých katolíckych domácnostiach prakticky až do nedeľného veľkonočného rána, do prinesenia kňazmi posvätených jedál v prútených košíčkoch k sviatočnému rodinnému stolu. Staré mamy však majú oddávna naporúdzi zaujímavú pôstnu ponuku, ktorá je aktuálna od Zeleného štvrtka. Dominujú v nej predovšetkým zelené polievky - zo špenátu, zo známej príjemne kyslej šóšky (štiav) alebo kôprová omáčka či zemiakové a mliečne polievky. Ľudia vo zvýšenej miere konzumujú aj ryby, varené vajíčka a cestoviny.
Veľký týždeň je pre ľudových pranostikov aj termínom starostlivých pozorovaní vývoja počasia. A tak dodnes napríklad na Škaredú stredu vidiečania načúvajú, či už kŕkajú žaby - ak áno, vraj sa už netreba báť silnejších mrazov. S tým súvisí aj pranostika k Zelenému štvrtku - aj keby bol zasnežený, starí ľudia vravia, že to signalizuje príchod teplého leta. Upršaný Veľký piatok tiež nebýva dôvodom na mrzutú náladu - platí vraj: Ak na Veľký piatok prší, je nádej na dobrú úrodu. Dážď na Bielu sobotu už znepokojoval viac - hovorí sa: Ak prší do božieho hrobu, bude veľa dažďov aj medzi Veľkou nocou a svätodušnými sviatkami a urodí sa málo čerešní. Ľudí oddávna poteší ak nasviatočnejší deň Veľkého týždňa - Veľkonočná nedeľa prináša teplé a slnečné počasie. To znamená, že pekne bude i cez oblievačku a tiež, že hneď po sviatkoch sa možno naplno pustiť do jarných prác na poliach a v záhradkách. Kto bude usilovný, dočká sa potom bohatej úrody.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
