metalového festivalu Without Shame videli dve stovky ľudí a samotný organizátor Jano Košč to po koncerte videl takto: "Naozaj to vyšlo viac ako dobre, hoci nejaké chybičky sa vlúdili. No v globále môžem povedať, že akcia sa vydarila na výbornú. Uvidíme, ako sa ľudia postavia k ďalšej."
Nuž, po takmer ročnej pauze je takáto návštevnosť slušným začiatkom, nakoniec, 27.marca sa bolo na čo pozerať a čo počúvať. Koncert so skoro hodinovým sklzom, za ktorý sčasti mohlo nastavovanie zvuku a menšia fotosession, otvorili košickí blackmetalisti Infer. BM scéna na Slovensku vo väčšine prípadov vyznieva amatérsky, pozérsky a občas aj úboho (to posledné ale nie je len "národným" špecifikom, stačí sa pozrieť k susedom, zvlášť poľským a ukrajinským, alebo napr. k Francúzom, Nemcom a Američanom). Z tohto pohľadu Infer nad takouto produkciou vyčnievajú aspoň vďaka kvalitným hudobníckym a skladateľským výkonom. Veľmi rýchly a démonický black metal, čerpajúci prevažne zo škandinávskej školy, má po prípadnom štúdiovom nahrávaní šancu napr. u milovníkov jázd v štýle Dark Funeral, Setherial a Mayhem (z obdobia okolo "Wolf's Lair Abyss"). Od naposledy menovaných vystrihli Infer aj coververziu "Freezing Moon" z kultového albumu "De Mysteriis..." Celú ju odspieval bubeník a do originálu jej veľa nechýbalo. Keď už sme pri tom, slušnou devízou Infer sú práve vokály, ten gitaristov je pre štýl netypicky skôr hĺbkový a o to, aby neznel monotónne, sa stará bubeník, ktorého zúrivý škrek na rozdiel od mnohých "satanášov" nevyvoláva úsmev na tvári.
Infer mali u diváctva slušný úspech a vystriedala ich hudba z trochu iného súdka. Košickí Nostrum nie sú prívržencami extrému a baví ich hlavne skĺbovanie nálad a hudobníckeho kumštu. Napriek tomu, že nejde o "starce na chmelu", sa im to darí na výbornú. Progresívni rock/metalisti hrali skladby z aktuálneho, vydavateľa hľadajúceho albumu "Eye Am", ktoré striedali s vecami z čisto inštrumentálnej prvotiny "Lines". Nie je to hudba na skákanie z pódia, ale u väčšiny ľudí funguje aj naživo. Nostrum nie sú kapelou, ktorú by sa nedalo vnímať inak, ako doma z CD, a to napriek tomu, že opäť hrali bez speváka. Ten predčasom zistil, že dve angažmá nestíha, napriek tomu však v záverečnej skladbe vydareného vystúpenia hosťoval.
Sobotňajším zlatým klincom programu bolo prinajmenšom čo do ohlasu u publika vystúpenie Cruent Stercuraro. Goregrind/deathmetalová tlupa v zložení Adam (vokály, gitara, Nomenmortis, Slowtorn), Funés (basa, Nomenmortis), Maťo (bicie, Nomenmortis) a Peter (zbustrovaná basa) v poslednom čase existuje hlavne vtedy, keď dostane ponuku na koncert, ale myslím, že potom, ako to roztočila v Butterfly, bude existovať čím ďalej tým viac. Z pódia znela najextrémnejšia hudba večera a kontakt s publikom bol tiež "bujarejší" ako pri predošlých účinkujúcich. Hralo sa prevažne z pripravovaného debutového albumu, na ktorom pôjde o divoký mix animálneho grindu a technickejších brutálnych deathmetalových pasáží, s lyrikou postavenou na klasických hororových, prevažne splatter/gore filmoch - "nasledujúca skladba je o chlapíkovi, ktorý robil pokusy s anatómiou a prehnal to Reanimator!", alebo - "táto vec je o ..bnutom doktorovi, ktorý už nevedel, čo so sebou..." A okrem skladby "Dr. Giggles" zazneli aj veci ako "Suspiria", "City Of The Living Dead", či "Demons". Tá dokonca v dvoch verziách, pričom v tej druhej hosťoval za mikrofónom Tomáš z Obliterate, ktorý prekrikovaním sa s "kloktajúcim" Adamom do skladby dostal až HC či crustový náboj. Novinkou boli aj Adamove "mikrofónové inovácie". Mal vedľa seba dva stojany, jeden mikrofón na "obyčajný" rukot, ten druhý bol prehnaný efektom a výsledok bol "for extreme ears only". V jednej skladbe sa speváckeho postu aj vzdal "teraz vám zaspieva náš virtuóz". Funés "zaspieval" skladbu "Bullshit", ktorá má asi dve sekundy a kapelník nešetril uznaním "raz darmo, má talent, pre túto kapelu je ho škoda..." Na neľudský rachot s nie celkom vážnou tvárou publikum reagovalo divokým skákaním z pódia, skočil si dokonca aj principál, ktorý nezabudol zúčastnených zabávať historkami z demo CD "Delicatesa". Stačilo povedať "v Amerike žil v 20. a 30. rokoch jeden typ..." a to "Albert Fish bol starý pán" už odhulákalo obecenstvo. Podobným "vykukom" bola venovaná aj čerstvá novinka "Gallery Of Serial Killers", o čom bola tá ďalšia, sa rozpisovať netreba, existujú aj čitatelia mladší ako 18 rokov... Samozrejmosťou bol prídavok, tiež zo "slovenskej" prvotiny, presne ten, kde je v strede veta "počuli sme slovo Pánovo..."
O pol jedenástej večer tornádo doznelo, ale netreba smútiť, v apríli to bude v Butterfly pomerne husté, vrátane 13. pokračovania Without Shame.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
