je muzika. Bez tej by vraj nedokázala žiť ani len krátku chvíľu. "Jedlo nepotrebujem, ale hudbu áno! Napĺňa ma energiou, bez ktorej by som nevedela žiť," vraví pani Szabadosová, ktorá by sa iba ťažko zaobišla aj bez dobrých ľudí a priateľov. "Priateľov si, samozrejme, vyberám, no mám to šťastie, že mám okolo seba veľa veľmi dobrých ľudí."
Pani Ulka sa narodila a vyrástla v Poľsku a keď sa ocitla na Slovensku, prekvapili ju predovšetkým dve veci - neuveriteľná pohostinnosť našincov, ale aj inakosť správania sa mužov voči ženám. "Vždy som si myslela, že naša mentalita musí byť rovnaká, keďže sme vlastne susedia. Ale rozdiely tu predsa len sú. Tak ako ma veľmi milo prekvapila pohostinnosť Ďurkovej rodiny, tak som bola sklamaná z tunajších mužov. Poliaci sú totiž galantnejší, šarmantnejší a vzdávajú ženám väčšiu poctu. Po čase som si síce zvykla, ale vždy mi dobre padne, keď sa stretnem s Poliakmi. Je úžasné, akí sú iní. Netvrdím, že je to tak vo všeobecnosti, ale vo väčšine áno."
Ideálnym relaxom je pre ňu aktivita. Buď si zájde do telocvične, alebo do prírody na chatu. Pri spomienkach na najideálnejšiu dovolenku sa pousmeje: "Bolo obdobie, keď som sa sťažovala, že na dovolenku ani nemám čas. Stále sme boli na cestách v zahraničí, veľmi veľa sme pracovali, v kuse sme sedeli na kufroch, viedli taký cigánsky život," smeje sa hudobníčka, ktorá s kapelou svojho manžela precestovala riadny kus sveta. Daňou za to však boli veľmi zriedkavé návštevy jej rodného kraja. "Veľmi som tým trpela a moja, dnes už nebohá, mamička mi to občas aj vyčítala. Tak sa teraz snažím nadrábať to, čo som zmeškala." Do rodnej krajiny sa však nevracia iba kvôli rodine, ktorú tam má, ale aj nabažiť sa tamojšej kultúry. "Tam mám vlastne všetko, čo potrebujem - rodinu, kultúru, zázemie... Nikdy sa neviem dočkať, kedy sa tam zas vyberiem. A keďže bývame pri mori, vždy sa snažím stráviť tam v lete aspoň mesiac." Či by sa tam však vedela vrátiť natrvalo, nevie. "Ťažko povedať. Tak veľakrát som už na to myslela, ale naozaj neviem. Tu mám ešte veľmi veľa aktivít a aj neusporiadaný archív môjho manžela, ktorý musím dať do poriadku, lebo on to už nestihol."
Rozzúriť ju vie neúprimnosť, zloba a závisť, vrcholne nemá rada, ak sa ľudia nevedia ovládať. "Každý sme nejaký a každý máme nejaké problémy, ale treba vedieť navzájom komunikovať a ovládať sa."
Najviac peňazí míňa, pochopiteľne, na muziku a cédečka. Za dobrý album je ochotná minúť aj tisícku. "Niekedy si už aj nadávam, že som zas toľko minula a potom mi zas budú peniaze chýbať, ale..." hovorí s úsmevom pani Ulka, ktorá okrem platní zbiera aj dobré knihy a je zaťažená na pekné veci. "Aby som sa cítila dobre, je pre mňa veľmi dôležité príjemné prostredie. Záleží mi aj na takých veciach, či je napr. pekne prestretý stôl. Lebo ak je špinavý alebo nepekne upravený, radšej tam nič nezjem."
Z jedál má rada hydinu a ryby, na ktorých bola odchovaná. "Nejem veľa mäsa. Som totiž zvyknutá na ryby a mám ich tak rada, že by som ich vedela jesť každý deň. Keď som prišla sem, bola som prekvapená, koľko mäsa sa tu konzumuje. U Szabadosovcov bolo samozrejmé, že sa vždy jedlo bravčové mäso, slanina... Vraveli mi, že sa to naučím aj ja, no dodnes sa tak nestalo. U mňa niet nad hydinu a ryby."
V byte jej nesmie chýbať hudba, slnko, veľa svetla a pohoda. "Po Ďurkovej smrti som chodievala istý čas domov iba spať. Potom som tam urobila menšie zmeny a teraz sa tam už cítim fajn," konštatuje pani, ktorá jazdí na Favorite, ktorý by však ani keby mala viac peňazí, asi za nejaké luxusnejšie auto nevymenila. "Nie som maniačka na autá. Ja sa potrebujem iba prepraviť z miesta na miesto. Navyše nemám garáž a už mi niekoľkokrát auto vykradli, takže, aby som sa bála, že mi moje drahé auto niekto poškodí, tak to nie," dodáva U. Szabadosová.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
