mestských parkoch. Skoro na jar sú to väčšinou dospelé jedince z klieštej rodinky, ktoré vyliezajú ako prvé. Sú predzvesťou nástupu nebezpečnejších, podstatne menších, a preto nenápadnejších larválnych štádií nýmf, ktoré najčastejšie prenášajú na ľudí a zvieratá rôzne ochorenia.
"S kliešťami rôznych druhov sa teoreticky môžeme stretnúť aj v zimnom období, pretože sa zdržujú v brlohoch a ležoviskách zvierat, napríklad líšok alebo aj jelenej zveri, na ktorých bežne parazitujú. Pre človeka však tieto kliešte nepredstavujú konkrétne nebezpečenstvo, pretože ide o zriedkavý kontakt s nimi. Skutočné nebezpečie prichádza, až keď sa známe kliešte obyčajné hromadne objavujú na vegetácii. Vrchol ich aktivity je v apríli až júni, a potom v jesenných mesiacoch, v prírode ich však nachádzame len čo zíde sneh a objavia sa prvé teplé jarné dni. Už v tomto období sú aktívne, aj keď sa zatiaľ držia v prízemnej vrstve, pretože nová vegetácia iba začína rásť. Aj teraz sa však dokážu prichytiť na človeka, preto je pri potulkách prírodou namieste byť opatrný," rozhovoril sa pri našom stretnutí MVDr. Branislav Peťko, CSc., vedúci oddelenia prírodne ohniskových nákaz Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
Keď pominú daždivé dni a ešte viac sa oteplí, kliešťov pribudne a nastane čas obávať sa ich. Aj keď kliešť obyčajný je malý tvor, šarapaty dokáže narobiť viac než dosť.
"Počet ochorení, ktoré kliešte prenášajú, stúpa. Donedávna sme sa obávali iba kliešťovej encefalitídy a na západnom Slovensku tularémie. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa zistilo, že prenášajú lymskú boreliózu, ktorá dnes, čo do výskytu, predstihla kliešťovú encefalitídu. Evidovaných prípadov tohto bakteriálneho ochorenia je na Slovensku do tisíc ročne, zatiaľ čo u encefalitídy je to iba desatina," hovorí MVDr. Peťko.
Lymská borelióza ako ochorenie síce jestvovala aj predtým, iba nebola známa a nevedelo sa ani, či ide o prenosné ochorenie a čo ju prenáša. Prvýkrát bola táto choroba v podobe epidémie opísaná v roku 1975 v USA v oblasti mestečka Lyme, pričom ju jej objaviteľ dal do súvisu s hojným výskytom kliešťov. O sedem rokov neskôr sa zistilo, že jej pôvodcom je istá baktéria. Tá po svojom objaviteľovi dostala meno Borrelia burgdorferi. Dnes už poznáme viaceré druhy a typy borélií zo skupiny pôvodcu tejto infekčnej choroby, pričom každý z nich spôsobuje iné problémy - nervové, kĺbové alebo kožné. V okolí Košíc boli borélie zistené u takmer tretiny kliešťov a prevládajú pôvodcovia nervových a kĺbových foriem.
"Borélie nie sú typické svojím ohniskovým výskytom, ako je to u kliešťovej encefalitídy, zistené boli v kliešťoch vo všetkých okresoch Slovenska. Predovšetkým však na úpätí karpatských pohorí a okolitých nížin - teda hlavne v južných okresoch. Kliešte obyčajné nachádzame všade, kde sú listnaté lesy, do nadmorskej výšky 600 až 800 metrov. V okolí Košíc sú veľmi hojné. Stretnúť sa s nimi môžeme kdekoľvek v lese a lesoparku, dokonca sú zanášané aj do mestských parkov, ktoré komunikujú s okolitými lesmi. Dosť je ich napríklad pod Furčou, ale i v borovicovom háji nad Popradskou ulicou," poznamenáva Branislav Peťko.
medzititul:
Na ľudí prenášajú ochorenia hlavne samičky a nedospelé nymfy
Kliešte majú tri vývinové štádiá, pričom najskôr sa v prírode prebúdzajú dospelé jedince, potom nymfy a nakoniec larvičky. V máji sa už v lesoch vyskytujú všetky štádiá. Ochorenia však prenášajú hlavne nedospelé nymfy a dospelá samička, ktorú ľahko rozoznáme od samčeka. Je väčšia a má z väčšej časti červený chrbát, pričom svoj objem dokáže pri nacicaní mnohonásobne zväčšiť.
Popri lymskej borelióze a kliešťovej encefalitíde prenášajú kliešte aj ehrlichiózu, ktorej sa tiež hovorí anaplazmóza a spôsobuje horúčky a poruchy imunity, pretože tieto mikroorganizmy napádajú biele krvinky zvierat a ľudí. Ehrlichie sú prítomné asi v desatine kliešťov. Ďalším závažným ochorením prenášaným kliešťom obyčajným je babezióza, ktorá sa čoraz častejšie vyskytuje u psov. Parazit rozrušuje červené krvinky a spôsobuje krvomočenie, ktoré môže skončiť až smrťou zvieraťa. Preto by si na kliešte mali dávať pozor aj psičkári.
"Na našom ústave sme sa začali zaoberať výskumom kliešťov pred pätnástimi rokmi. Impulzom bolo objavenie pôvodcu lymskej boreliózy a skutočnosť, že kliešťov je v okolí Košíc naozaj 'požehnane'. Časom vzniklo samostatné pracovisko venujúce sa ohniskovým nákazám a do dnešného dňa sme s kolegami nachytali a vyšetrili už tisíce kliešťov. Medzičasom sme prešli od klasických metód výskumu k moderným imunochemickým a genetickým, pričom študujeme aj genetickú a imunologickú variabilitu týchto mikroorganizmov. Teda zisťujeme, ktoré kmene a prečo sú patogénne. Potvrdzuje sa, že evolučne mladšie typy sú patogénnejšie ako vývojovo staršie," hovorí MVDr. Peťko.
Vedeckí pracovníci SAV pritom študujú nielen prenosné ochorenia na Slovensku, ale v podstate v celej strednej Európe - ich modelovou oblasťou je karpatský systém Slovenska a Poľska a Český masív. Výsledky ich práce sú zaujímavé. Zistili, že v rôznych oblastiach strednej Európy prevládajú rôzne formy kliešťami prenášaných borélií. Zatiaľ čo na Slovensku je to pôvodca nervovej formy, v Českom masíve a panónskej oblasti dominuje pôvodca chronických kožných ochorení a medzi nimi sa striedavo viac alebo menej objavuje aj pôvodca kĺbových ochorení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
