I. Gašparoviča, R. Schustera, M. Bútoru a V. Mečiara. Náš "predstavovací" seriál zakončíme dnes rozhovorom so spoločným kandidátom KDH, SMK a OKS Františkom Mikloškom. Ešte pripomíname, že prvé kolo volieb prezidenta sa uskutoční túto sobotu medzi 7.00 až 22.00 hod.

Aké dôvody vás viedli k prezidentskej kandidatúre a čo je jej hlavným zmyslom?

- Prvýkrát vyslovil túto myšlienku novinár Štefan Hríb v spoločnosti priateľov, potom si ju osvojil minister vnútra V. Palko, priniesol si ju do KDH, kde sa ujala. Môžete sa opýtať, či na to vôbec mám a či by som bol schopný na túto funkciu. Pri všetkej skromnosti mám za sebou 14-ročnú politickú skúsenosť z vrcholovej politiky, pričom dva roky som bol predsedom SNR. Patrím k tým, čo sú v politike od Novembra 1989 až do dnešných dní. A to už nehovorím o tom, že v politike som bol ešte za čias socializmu. Druhá vec je, že súhlas ku kandidatúre bol krokom k istej neistote. Nemôžem povedať, žeby som obstál vo všetkých situáciách, ktoré môžu nastať v zahraničnej politike. Netvrdím ani, že by som všetko hneď vedel, ale s pomocou svojich priateľov a známych si viem predstaviť, že ako prezident by som obstál so cťou.

Mnoho ľudí ešte stále vníma túto kandidatúru ako jeden z vašich ďalších vydarených pokusov o vtip. Ako by ste ich presvedčili, že to myslíte vážne a nerobíte si z nich "dobrý deň"?

- Celý život mám rád humor a aj zmysel pre humor. Opýtal by som sa tých ľudí, či bolo z mojej strany humorom vydávať samizdaty, organizovať stretnutia mladých ľudí alebo sviečkovú manifestáciu. Takisto aj to, či bolo humorom bránenie slovenského parlamentarizmu pri rokovaní o jazykovom zákone, keď sme dva týždne boli obliehaní alebo pri odvolávaní V. Mečiara, keď hrozil generálny štrajk. Celé to obdobie 1992-98 bolo obdobím zápasu o demokraciu. Aj ja sám som bol fyzicky inzultovaný a dodnes si myslím, že to vtedy pred mojím bytom nebola náhodná bitka. Niektoré udalosti som poznačil, napríklad zmierovanie cirkví na Slovensku. Bol som aj pri tvorbe rovnocenných zmlúv medzi jednotlivými cirkvami na Slovensku. Ale isto mám zmysel pre humor a keby som nemohol žiť v humornej atmosfére života, môj humor by nemal zmysel...

Hoci ste spoločným kandidátom KDH, SMK a OKS, pri pohľade na vývoj vašich preferencií sa javí, že ste neoslovili ani všetkých voličov vašej materskej strany...

- Som kandidátom strán, ktoré stoja aj za nežnou revolúciou. Preto ma trochu prekvapuje, že asi 40 percent voličov KDH podporuje podľa prieskumov R. Schustera a E. Kukana. Verím tomu, že to sa ešte dá zmeniť a spolu s asi 15 percantami nerozhodnutých voličov sa priklonia na moju stranu. Urobím spolu s našimi štruktúrami všetko pre to, aby sme na nich zapôsobili. To isté očakávam aj v prípade voličov SMK, ktorých chcem ešte spolu s politikmi tejto strany osloviť, aby mi dali svoj hlas. Do volieb idem s tým, aby môj volebný výsledok bol lepší ako preferencie a dostal som sa do 2. kola.

Niektorí koaliční politici najmä z radov SDKÚ a ANO vás vyzvali, aby ste sa vzdali svojej kandidatúry v prospech E. Kukana. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým?

- Nie, nikdy by som niečo také neurobil. Toto bol možno zbožný sen tých, čo ma k tomu vyzývali. Som rozhodnutý bojovať až do konca, navyše som kandidátom troch strán, z čoho pre mňa vyplýva obrovský záväzok. Preto môžem povedať len jedno, takýmito výzvami sa určite nebudem zaoberať.

Ste čelným predstaviteľom strany, ktorá zastupuje v politike kresťanské hodnoty. Mnohí liberálne orientovaní voliči sa však obávajú, či by ste sa ako prezident dokázali odosobniť a presadzovali by ste aj riešenia, ktoré nie sú v súlade s kresťanskou vierou.

- Celý môj život je naplnený spoluprácou s liberálmi už od čias, keď som bol katolícky disident. Toto bola spolupráca postavená na dôvere a nebol v nej žiadny fundamentalizmus. Vždy som sa hlásil ku katolicizmu, no napríklad ako nominant liberálneho VPN som bol po revolúcii vyše dva roky predsedom slovenského parlamentu. Pokiaľ by vo mne boli vlastnosti nekomunikatívnosti a netolerantnosti, asi by som v tej funkcii nebol. Aj v súčasnosti spolupracujeme aj s liberálnymi stranami, takže v tomto by som fakt nevidel problém.

S vašim menom sa nespájajú žiadne škandály, majetkové kauzy, neboli ste ani v KSS a napriek tomu ste zatiaľ oslovili iba zhruba šesť až sedem percent občanov. Je chyba vo vás alebo vo voličoch?

- No to neviem, asi vo mne... (úsmev) Všetci z kvarteta tých najvyššie postavených kandidátov majú nejakú inú vlastnosť. Jeden predstavuje vyrovnané vystupovanie, ďalší výbojnosť, zvyšní neurčitosť v istých situáciách, či taktizovanie. Na mieste je otázka, akého prezidenta vlastne Slovensko chce mať? Podľa mňa tu nie je tradícia prezidentov a preto Slováci nemajú jasnú predstavu, akého človeka na tomto poste chcú.

Ako si vysvetľujete, že údajne sme kresťanská krajina a napriek tomu štyria preferenčne najsilnejší kandidáti sú bývalí komunisti?

- Je to zvláštne, keď štyria exčlenovia KSS majú 84 percent a my s Martinom Bútorom máme dokopy asi 15. Aj som nad tým rozmýšľal, no priznám sa vám, logicky a ani nijak ináč si to neviem vysvetliť...

Na svojich predvolebných bilboardoch prajete Slovensku Dobrý deň. Čo je zmyslom týchto bilboardov, ktoré vás podľa niektorých ľudí vôbec necharakterizujú?

- Nemám ten pocit... Podľa mojich skúseností sú už ľudia vyčerpaní a unavení zo všetkých tých sľubov, slov a hesiel, ktoré musia neustále počúvať. Ja som si preto povedal, že začnem úplne od začiatku. Pozdravom začíname celý život a v tom prianí dobrého dňa je vlastne všetko, istota, pokoj, radosť a návrat k tomu, odkiaľ som vyšiel. Všetko iné, čo by na tom bilboarde bolo, sa mi zdalo sprofanované.

V čom by mal byť najväčší rozdiel medzi činnosťou terajšieho prezidenta R. Schustera a vami, ak by ste boli zvolený za jeho nástupcu?

- Som rozhodnutý viac "zápasiť" o postavenie Slovenska v EÚ a nielen vo všetkom prikyvovať Bruselu. V tomto smere postoj slovenskej strany je príliš mäkký, čo sa mi nepáči. Chápem síce, že sme museli dobehnúť vlak, ktorý nám predtým ušiel, ale nemusíme to až tak preháňať. Môj zápas by bol preto ďaleko zásadnejší a sústredil by som sa najmä na podobu pripravovanej ústavy EÚ. Takisto som povedal, že chcem byť prezidentom iba jedno volebné obdobie. Preto by som sa až tak nesústreďoval na to, či moje kroky sú stále v televízii alebo sa o nich píše v novinách. Toto vôbec nepotrebujem. V prvom rade chcem chodiť do regiónov medzi ľudí a je to jedno, či sú bohatí, chudobní, alebo zdraví, či chorí. Pre mňa bude prioritou občan a nie to, či sú pri tom aj nejaké televízne kamery alebo novinári.

Bude vás veľmi mrzieť, ak sa nedostanete do 2. kola volieb?

- Idem s kampaňou nadoraz, všetko moje úsilie smeruje k tomu, aby som v tom druhom kole bol. Ak to náhodou nevyjde, mám vnútornú slobodu a viem si povedať, že sa nič nedeje a život pokračuje ďalej. Naďalej zostaneme poslancom a ak nebudú predčasné voľby, toto je moje posledné obdobie v NR SR. V opačnom prípade by som však ešte kandidoval a museli by ste ma ešte chvíľu v parlamente strpieť...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári