Naposledy, pred piatimi rokmi, tam Slovensko reprezentovala košická módna návrhárka Lujza Flešár-Kafka. Tento rok bol jediným slovenským zástupcom práve Stano. O čo šlo?
"O Svetový šampionát v tvorbe umeleckých ľadových sôch. Ten sa už niekoľko rokov koná práve v druhom najväčšom meste Aljašky, vo Fairbankse. Tamojším organizátorom som poslal svoje návrhy a kresby, na základe ktorých ma napokon na súťaž pozvali," hovorí Stano Jenčo.
Popri ňom sa súťaže zúčastnila takmer stovka umelcov z Európy, Ázie i Ameriky. "Súťaž bola rozdelená na dve časti - na individuálnu a skupinovú tvorbu," pokračuje Stano. "V individuálnej tvorbe som vytvoril niekoľkometrovú sochu žraloka vystupujúceho z vody. Žiaľ, nemal som nástroje, nebol som natoľko vybavený ako ostatní kolegovia, tak mi to trvalo strašne dlho. Mal som požičanú len motorovú pílu, ktorou sa jednotlivé ľadové kusy delili. Dláta, brúsky a žehličky, ktorými sa modelovali konečné tvary, som si už musel pozháňať sám. No s vybavením niektorých profesionálnych skupín, ktoré sa tvorbou ľadových sôch vyslovene živia, sa to nedalo porovnávať. Dopredu ma neupozornili, že musím mať vlastné nástroje, ale nevadí, nabudúce už prídem dokonale vybavený," vysvetľuje Stano, ktorý toho roku pri ľade debutoval.
V skupinovom bloku spolupracoval s jedným českým a dvomi americkými umelcami, spolu vytvorili osemmetrovú monumentálnu abstraktnú sochu nazvanú Cesta slnka. Niekoľkotonové a v priemere jeden až dvojmetrové kusiská ľadu, z ktorých sa sochy vyrábali, organizátori vyrezávali z tamojšej rieky. "V skupinovom bloku sme mali takýchto kusov desať. Tie bolo treba obrúsiť a poskladať do žiadaného tvaru. Na lepenie jednotlivých častí sme používali obyčajnú vodu. V tamojších podmienkach to okamžite zmrzlo. Pracovali sme pri teplote -25 až -35 stupňov, čo bolo neskutočne fyzicky namáhavé najmä pre nás, neskúsených Európanov," spomína Stano Jenčo, ktorého kvalitné topánky do -20 stupňov neobstáli a musel si požičať odolnejšie.
Ľadové "piliny", ktoré odskakovali od brúsky rovno za golier, spôsobili, že umelci boli neustále mokrí. "Navyše je to aj dosť nebezpečná práca, keďže ľad je poriadne ostrý. Jednému Kanaďanovi spadlo kusisko ľadu na hlavu a bolo to ako rez skalpelom," spomína Stano.
Hoci umelci vytvorili celý rad originálnych a pozoruhodných diel, prvé miesto napokon získal čínsky tím za svoju sochu saní ťahaných drakom a v abstraktnej sekcii rusko-americký tím za napodobneninu Michelangelovho Stvorenia sveta.
Košičan Stanislav Jenčo sa zviditeľnil už v minulosti svojím modelom "gotického bombardéra", ktorý bol vyrobený podľa Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Gotické artefakty tejto stavby Stano pretransformoval do tvaru vojnového lietadla, samotný bronzový model má výšku jeden meter. "Keď som jeho fotografiu ukazoval šéfovi ´ľadového´ sympózia na Aljaške, veľmi sa mu tá myšlienka zapáčila, a tak som rovno dostal pozvanie na budúci rok. Chcú, aby som tam vyrobil sochu košického bombardéra vo výške desiatich metrov," teší sa Stano, ktorému práca s ľadom prirástla k srdcu. Podľa neho je to vraj neskutočne tvárny materiál, navyše veľmi krehký a umelec si pri práci s ním neustále uvedomuje jeho pominuteľnosť. Aj preto sú momentálne všetky ľadové diela vystavené pre množstvo turistov, ktorých na Aljašku každý rok v tomto čase privábi práve táto atrakcia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
