právd. Vravievali: Kým neprídu pašie, pekne veru nebude. Pašie prichádzajú - zajtra je totiž piata pôstna nedeľa, nazývaná nielen Smrtnou či Čiernou, ale aj predpašiovou.

Čiernou nedeľou sa nazýva aj preto, lebo v čiernej, prípadne tmavofialovej smútočnej farbe sú v chrámoch oltárne rúcha a v odeve či prinajmenej šatkách týchto farieb na hlavách pôjdu zajtra do kostola aj stovky veriacich žien. V kostoloch sa z pašií čítajú texty z biblického Starého zákona, ktoré predpovedajú Ježišovo utrpenie a smrť. Čítanie z pašií pokračuje potom v nasledujúcu Kvetnú nedeľu a vrcholí na Veľký piatok. Starí ľudia bývali radi, ak mohli privítať jasnú Smrtnú nedeľu - vravieva sa totiž: Ak je na Smrtnú nedeľu daždivo, v stodolách býva prázdno a clivo.

Pekné počasie však vyhovuje aj najslávnejšej jarnej obyčaji - práve piata pôstna nedeľa je na Slovensku dodnes najrozšírenejším termínom na vynášanie zimy z dedín. Symbolická, slamou vypchatá postava Moreny Kyselice, Marmorieny či niekde aj Deda - znázorňujúca nenávidenú zimu, je s úľavou a pri speve vynášaná z obcí von - dievčence ju potom povyzliekajú a zapálenú hodia do rieky. Tam, kde vodný tok nemajú, býva zvykom Morenu dôkladne spáliť či zakopať do zeme. Po tomto starobylom úkone už možno dúfať, že jar definitívne zvíťazí a bude teplo.

So Smrtnou nedeľou súvisia aj iné staré zvyky - niekde ľudia dodnes kladú do okna ľan - to má vraj zabezpečiť, že v dome v tom roku nikto nezomrie. Smrtnú nedeľu nazývajú najmä pod Tatrami, na Spiši a v Liptove aj Šúľkovou - podľa najtradičnejšej súčasti sviatočného obeda tejto nedele. Cestovinové šúľance znázorňujú túžbu roľníkov po čo najurastenejších obilných kláskoch. Niekde gazdinky poisťujú šúľance aj makovými doplnkami.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári