malo nečakane smutnú príchuť. Deň pred tým totiž navždy odišiel kmeňový člen súboru Janko Melkovič. Len pred dvoma týždňami mal titul Generál na motívy života M. R. Štefánika z pera Stanislava Štepku premiéru. Pri záverečnej klaňačke a ováciách sa v očiach nejedného z hercov zaligotala slza. Ten potlesk patril aj Jankovi Melkovičovi, ktorý zložil nádhernú hudbu k tejto hre. Poslednú. Stanislavovi Štepkovi, ktorého sme zastihli v šatni sa rozprávalo ťažko.
Muselo byť ťažké postaviť sa po takej správe na javisko...
- Bol to zvláštny pocit, taký som už dávno nezažil. Naposledy, keď mi zomrela mama a oznámili mi to pred predstavením v Banskej Bystrici. Boli sme tu v Košiciach po prvý raz bez Janka. Smutno nám je. A musím povedať, že príprava na túto zlú správu, ktorá prišla včera ráno, trvala tri roky. Mne je hrozne smutno, hlavne z toho, že odišiel nielen vynikajúci hudobný skladateľ a výborný pedagóg, ale predovšetkým veľmi svojrázna osobnosť. Veľmi zvláštny človek, človek so všetkým, čo k nemu patrí. Naozaj mu nebolo nikdy nič ľudské cudzie. A tým bol ohromne pre ľudí zaujímavý a nás všetkých tým doslova fascinoval. On za tých nedožitých 65 rokov zažil niekoľko životov. A naozaj žil naplno.
Bol jedným z fenoménov verného radošinského trojuholníka - Kolníková, Štepka, Melkovič.
- Už sme len dvaja na rade. Ale to by som nebol rád, pretože máme ešte kopu plánov. Veľa vecí chcem ešte porobiť.
Generál bola jeho posledná práca.
- Áno, bola to jeho posledná robota a myslím si, že priam kráľovská. Lebo sa mu naozaj tento muzikál vydaril, je v ňom jedenásť krásnych pesničiek , čo sa ani nezdá. Pôvodne to totiž mal byť muzikál, potom sme to urobili ako hru s pesničkami, lebo je nám tento žáner bližšie. Čo znie síce skromnejšie, ale myslím si, že je to pre divákov zaujímavejšie. Myslím si, že tieto jeho pesničky tu budú ešte dlho. Pretože sme ich urobili vyše tristo a sprístupnili okolo 50. Ani neviem, ktoré dal bokom. Vždy povedal, že toto ani nie, pretože on bol nesmierne tvorivý človek, nápaditý, jeho melódie nemajú absolútne konkurenciu v slovenskej populárnej hudbe alebo v divadle vôbec. Pretože v divadle musí byť pieseň, ktorá večer zaujme. Tam nemá čo hľadať pesnička o ktorej by diváci mali rozmýšľať zajtra. Divadlo je teraz. A keď nie je teraz, tak to asi potom nie je divadlo ale niečo iné.
Myslím si, že je nahraditeľný aj jeho svojský humor . Stačilo keď vyšiel na javisko...
- Ja som málo v živote stretol takých vtipných ľudí ako bol Melkovič. Pretože on si naozaj vtipy nevymýšľal, on tak vtipne žil. A teraz mi ani neprichádza, aby som tieto jeho vtipy opakoval, alebo hovoril, práve v tejto chvíli... Ale možno o nich budem písať v ďalšej knižke.
Kedy bude rozlúčka?
Rozlúčime sa s ním v pondelok o 14. hodine. Najprv u nás na javisku Radošinského naivného divadla a potom bude nasledovať súkromný pohreb. Myslím si, že on tak skoro od nás neodíde, pretože budeme dlho hrať jeho pesničky a bude dlho medzi nami, budeme ho dlho spomínať a tiež rovnako dlho budú spomínať na neho naši diváci. Pretože jeho pesničky, povedzme si to tak, sú nezabudnuteľné.
Môže ho niekto nahradiť?
Neviem, či sa budeme ešte pesničkovej tvorbe venovať, pretože po ňom hľadať náhradu je veľmi ťažké.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
