ktorá v rámci svojho česko-slovenského turné "Live 2004" predvčerom kraľovala v Košiciach. A doslova kraľovala. Po dramatickom odďaľovaní začiatku sa naveľa pätica zjavila do tmy osvetlenej efektnými reflektormi, ktoré ozaj robili čo mohli počas celého koncertu a bez dlhých rečí sa začalo hrať. Úvodné, dôverne známe Opri sa o mňa, razom zjednotilo celú fanúšikovskú základňu "v kotli" i na tribúnach na rovnakú vlnovú dĺžku, a tak mal spevácky líder Ivan razom poloprofesionálny chorál.
"Ahojte Košičania, ani neviete, ako sme sa na vás tešili. Ako malé deti," neskrýval dobrú náladu Ivan Tásler, aby v zápätí odštartoval pesničkovú zoznamku pre tých, ktorým najnovšia platňa smajlákov ešte veľa nehovorí.
Kto prišiel kvôli osvedčeným hitom, musel si chvíľku počkať a zažiť zásadné prekvapko. Chlapci z IMT SMile totiž vsadili na momentálny zážitok na pódiu a nie kopírovanie svojich skladieb z CD-čka. Nové, výrazne tvrdšie aranže urobili svoje. Rovnako ako Ivanove improvizačné spevácke vsuvky, ktoré menili nádych piesní od slaďáčikov po tvrdý rock, "slashovská" gitara Viktora Špaka (s neodmysliteľným špakom v kútiku úst), niekoľkonásobne viac nadupané bicie Maja Slávku, basa Tomiho Okresa a klávesy Mira Táslera.
"Neplánovali sme hostí, ale Košice sú Košice," opäť polichotil publiku Ivan, privítajúc na pódiu rappera, ktorý si s ním v štýle Linkin Park odspieval pieseň Ležíme v piesku. Nezvyčajne tvrdé gitary a hecujúce rytmy boli vlastne leitmotívom celého koncertu. Smajláci sa s vrieskajúcimi fanúšikmi doslova hrali na mačku a myš, známe hity boli rafinovane zaobalené do naucho neznámych hudobných nánosov, a tak publikum zostalo miestami dezorientované, či už má od vytrženia vrieskať, alebo ešte nie. Muzikanti sa na pódiu evidentne dobre zabávali, svoje urobili i živé nástroje, trombón v roztopašnej Len tebe, či akordeón v repete skladby Opri sa o mňa prevedenej v bláznivo rýchlom cigánskom rytme.
Keď sa z pódia ozval vele-úspešný niekdajší singel Tajné milovanie, športová hala už poctivo suplovala saunu, čo však tancujúcemu publiku vôbec nevadilo. Zamestnávala ho rola zboru, keď z plných pľúc za Ivana spievalo "ľudia vôbec nie sú zlííí, či vo väzení väzni žijúúúú," čo smajláci zaradili už ako prídavky. Pridávalo sa rovno trikrát, lebo hrozilo, že poslucháčska obec svojim dupotom zvalí halu, čo bolo nanajvýš aktuálne najmä pri už zľudovelom hite Nepoznám.
Napokon sa spotený Ivan a zvyšok spoteného ansáblu so slovami "Ďakujeme Košičania..." od spoteného publika predsa odtrhli. Smajláci opäť raz dokázali, že pochopili o čom je skutočná hudba, že vedia ako na to a nepotrebujú veľa rečí, aby svojou produkciou presvedčili aj statných. V uličkách mesta ste tak ešte dlho po koncerte mohli stretnúť skupinky, zborovo vyspevujúc Veselú pesničku.
Autor: las
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
