ktorý vo Východoslovenskej galérii vystavuje svoje kresbové skice a akvarely. Prezentácia maliara a sochára, ktorého tvorba sa stala námetom pre viaceré literárne, filmové i hudobné diela, nesie názov "Slovensko intímne" a tvoria ju diela, ktoré vznikli počas autorových pobytov na Slovensku.
Teraz ste na Slovensku štvrtýkrát. Čo vás sem pred štrnástimi rokmi vlastne pritiahlo?
- Ja som predtým Slovensko vôbec nepoznal. Prišiel som sem so svojím kamarátom, Slovákom žijúcim vo Francúzsku. Zoznámil som sa s celou jeho rodinou - s mamičkou, ktorá vtedy ešte žila, so sestrou... Práve jej členovia totiž hrajú dôležitú úlohu v mojich obrazoch - väčšinou sú na tých skiciach práve oni.
Čo vás pri prvej návšteve našej krajiny najväčšmi prekvapilo?
- Keď som to porovnával so svojou rodnou Normandiou, bol som prekvapený tým, že na Slovensku je viac dediniek schovaných aj vysoko v horách. A ďalšia vec, ktorá ma inšpirovala, bola architektúra malých domčekov a kostolíkov s vysokými vežami a zvonmi. Milo som bol prekvapený, že slovenská rodina Gajdošovcov ma vždy veľmi milo privítala. To nie je vo Francúzsku až také bežné.
Ako sa Slovensko v priebehu rokov zmenilo z vášho pohľadu?
- Môj pohľad je pohľadom turistu. Nepoznám pozadie zmien a veľmi ani situáciu, ale keďže sa Slovensko chystá na vstup do EÚ, tak dedukujem, že vaša ekonomika je lepšia od ostatných krajín... Keď som sem prišiel tesne po páde Berlínskeho múru, videl som, že obchody sú skoro prázdne, bolo tu cítiť ešte predchádzajúcu dobu. S pribúdajúcimi rokmi ste mali lepšie cesty, bolo to menej chaotické, veľa budov dostalo živšie farby. Ale ako a či sa zmenilo myslenie ľudí, ťažko hodnotiť, lebo každý človek je individuálny.
Z vašich skíc vyžaruje radosť a vtip...
- Skice, to je moja osobná radosť z opisovania daného momentu. Je to vlastne pamiatka na moment. Keď pri stole sedí človek a ja ho kreslím, je on iba zámienkou, aby som si mohol robiť poznámku z daného okamihu. Tým, že zachytávam život v pohybe, maľujem tak, že sa sústredím na motív, ktorý kreslím. Skoro vôbec sa nedívam na papier a tak sa niekedy stane, že sa ten papier trošku posunie. Potom z toho vznikajú kuriózne vecičky. To je na tom obraze zaujímavé. Že vznikne niečo celkom iné, než som očakával. Aj farebne. Ja totiž chcem nakresliť napr. červený obrus, no nedívam sa na to, akú farbičku beriem do ruky. A použijem celkom inú, náhodnú farbu. Z červenej je potom zelená. No náhoda je tvorcom pekných vecí.
Sú skice vašou srdcovou záležitosťou?
- Skice sú pre mňa niečo ako denník, robím ich, keď niekam cestujem. Ako amatér aj fotím, ale často sa mi stane, že mi skica pripomenie omnoho viac ako fotografie.
Takže bez farbičiek nechodíte nikam?
- Keď sa niekam vyberiem, do iného mesta, na dedinu, mám so sebou vždy ceruzky, vodové farby, guličkové pero a prázdne papiere. Najradšej mám práve guličkové pero, lebo je ako fotoaparát, najlepšie zachytí daný moment.
Maľovali ste skice odjakživa?
- Odjakživa. Ale naplno som sa tomu začal venovať, keď som začal cestovať. Takže cestovanie bolo vlastne motorom robiť si také denníky. Mám ich všetky pozakladané a mnohé vznikli na Slovensku.
Pri svojej práci pozorujete ľudí. Nestalo sa vám ešte, že by ste ich vyplašili?
- To je zákerná otázka(smiech). Dosť často sa mi stáva, že musím klamať, správať sa trošku lišiacky, zakrývať. Ja ľudí totiž maľujem, keď ma nevidia. Vtedy je to v poriadku. No v momente, keď ma zbadajú, cítia sa byť pozorovaní a ohrození, takže ja reagujem tak, že rýchlo otočím hlavu, začnem maľovať inú osobu a keď si ma prestanú všímať, vrátim sa k nim. (úsmev)
Svoje skice ste robili v najrôznejších krajinách. Vidieť rozdiely v správaní ľudí, ktorých pozorujete?
- Živá bytosť má rovnaké reakcie všade na svete. Ich reakcie sú spravidla rovnaké, no väčšinou si ani neuvedomujú, že ich maľujem, lebo kreslím veľmi rýchlo. Keď pozorujem nejakých blízkych, tak cítim, že keď si to uvedomia, sú najprv zarazení, možno aj trošku nahnevaní, ale o chvíľu na mňa zabudnú a vtedy môžem pracovať, pretože zachytávam pohyb. Pre mňa je maľovanie nie len chlebíčkom, ale aj veľmi veľká radosť, potešenie a hra zároveň. No veľmi seriózna hra. Aj preto si myslím, že skice, ktoré sú na prvý pohľad možno chudobnučké, si zaslúžia, aby sa na nich človek pozeral dlhšie a našiel si na nich veci, ktoré na prvý pohľad nevidí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
