Patrika Lančariča, ktorý pripravuje zahraničný projekt.
Súbor vyše mesiaca fungoval bez šéfa. Dá sa to?
- Išlo to akýmsi samospádom, nehovoriac o tom, že doteraz suploval absenciu šéfa direktor. Je to našťastie dosť skúsený kolektív, ktorý vie, čo musí urobiť a čo sa od neho žiada. Práca šéfa nespočíva len v tom, že vybaví nejaké administratívne záležitosti a tých je stále viac a viac, pretože ministerstvo žiada pomaly na každé predstavenie niekoľko listín. Táto funkcia si vyžaduje kontakt s ľuďmi v súbore, s ich požiadavkami. A samozrejme aj konfrontáciu s ich názormi a s možnosťami divadla. Nie je to vôbec jednoduché, ale pri dobrej vôli všetkých zainteresovaných sa to dá.
Čo ťa presvedčilo, že si sa opäť dal na šéfovanie?
- Je to veľká záťaž, ako som už povedal, obnáša veľa administratívnej práce. Ale žeby práve toto bola moja srdcová záležitosť, to sa nedá v žiadnom prípade povedať. Je to skôr pocit zodpovednosti. Dal som sa na to, lebo niekto musí vykonávať aj túto časť roboty.
Patrik Lančarič urobil plán premiér do konca roka?
- Je hotový do polovice budúcej sezóny. Teraz prebieha skúškové obdobie hry Christophera Hamptona Nebezpečné známosti. Ide o predposlednú premiéru tejto sezóny a posledná by mala byť 11. júna, pôjde o hru Štvrtá sestra, ktorú bude režírovať poľský režisér Henryk Rozen. Tento už u nás robil inscenáciu Witkiewiczovej hry V malej kúrii.
Bude činohra prezentovať tvorbu aj v zahraničí?
- V polovici mája ideme na festival "Setkání" do Zlína. Vyvezieme tam tituly Oskar a Rúth i Helverova noc. V zahraničí to máme ťažšie kvôli jazykovej bariére. Ale našou snahou je podchytiť územia v Maďarsku, kde žijú Slováci, alebo v Srbsku. A máme dobré kontakty s poľským Rzeszowom s Divadlom Wandy Siemaszkovej. Mojou ambíciou je vyviezť nejakú inscenáciu aj do Poľska na prehliadku poľských inscenácií. No a chceli by sme v spolupráci s našim veľvyslanectvom v Maďarsku zahrať predstavenie v Békešskej Čabe.
Aké je súčasné zloženie činohry? Bude sa niečo meniť?
- Súbor má 17 ľudí, z toho je 13 hercov, dvaja inšpicienti a dve šepkárky.
V období, keď som bol šéfom, bolo 42 ľudí a z toho 35 hercov. Súbor sa odvtedy podstatne zredukoval.
Absolventi herectva sa však do Košíc nehrnú. Väčšinou hrajú iba ako hostia.
- Všetci už majú angažmány inde. Sem neprišli.
Prečo ich to sem neláka?
- Fór je v tom, že Bratislava produkuje hercov a z nich 90 percent ak nie aj viac ostáva tam, či už hosťuje v nejakých inscenáciách alebo sa dostane do divadiel. Mnohí sa živia dabingom a podobne. Ale ísť do stáleho angažmánu a do terénu, to sa im nechce. Radšej chodia hosťovať, lebo nechcú byť viazaní. Chcú mať možnosť určovať si sami, čo budú robiť, či dabovať 136 dielov nejakej telenovely, alebo hrať.
Možno ich to neláka, lebo si nemajú v Košiciach kde zarobiť. Platy v divadlách nie sú také atraktívne.
- Slovenská televízia nejaké-tie dabingy presúva do Košíc. Ale nič sa nevyrába, kedysi robili rozprávky pre deti a mládež a podobne. Teraz sa zasa všetko končí niekde v Bratislave.
Je síce trendom, aby súbory v divadlách mali čo najmenší počet ľudí, ale časté hosťovania hercov určite prinášajú aj problémy.
- Je to problematické. Pokiaľ sú herci na voľnej nohe, tak sa s nimi dá spolupracovať, ale horšie je, keď majú niekde trvalé angažmán. Potom sa vždy musíme prispôsobovať ich domovskému divadlu.
Do hlavnej úlohy Nebezpečných známostí obsadili hosťujúceho Mareka Majeského, ktorý však nemá alternáciu. Nehrozí, že budete hrať túto inscenáciu málo?
- On je na voľnej nohe. Ja sa nebránim tomu, aby sa robilo s hosťujúcimi hercami, ale ak áno, určite budú mať alternáciu s hercom z tohto súboru, aby nevznikali komplikácie pri plánovaní predstavení. V prípade Mareka Majeského rozhodol môj predchodca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
