dní zimy oddávna inšpiroval ľudí k optimizmu. To pôvabne vyjadruje pranostika: Na Jozefa si vtáčiky jarné pesničky nakupujú. Roľníci dodnes veria, že "Na Jozefa slniečko dáva chlieb a vínečko" i v to, že keď Jozef kožuch odkladá, bude hojná úroda. Platí aj dávna skúsenosť, že mráz po meninách všetkých Jozefov a Ďoďov nemá šancu, pretože najpopulárnejší marcový oslávenec iba kývne hlavou a zima ide kade ľahšie. Je to Jozef, ktorý zničí ľad svojou sekerkou a pošle kryhy dole vodou. Preto ľudia veria, že už ani mráz jarným kvietkom po 19. marci nezaškodí. Ak by sa však v tomto dni predsa len objavili typické znaky zimy, napríklad sneh, predjarní optimisti i v tom vidia dobré znamenie: Ak je na svätého Jozefa sneh, urodí sa veľa bielej ďateliny a ak tento svätec prinesie ranné mrazíky, vraj to neprekáža a veští dokonca dobrú úrodu ovocia. Alebo sa vravieva: Na Jozefa mráz, ovos bude dobre rásť. Aj vo výskyte vetra vídali ľudia dobré znamenia - v takom prípade vraj treba oslávenca poprosiť, aby odniesol škodlivú chrobač a muchy.
Jozef má však ešte iné magické schopnosti - pltníci jeho sviatok čakajú netrpezlivo preto, lebo svätec údajne vyrovnáva stav vody a oni môžu začať plavebnú sezónu. Do jeho rezortu patrí aj tajomné zhášanie svetiel. Záhadu tejto schopnosti obľúbeného svätca vysvetľuje jednoduchý fakt: jozefské oslavy bývajú v termíne na samej hranici jarnej rovnodennosti. Ráno ani večer už netreba tak veľa svietiť a naozaj môže platiť: "Príde svätý Jozef s pomocou a vyrovná deň s nocou".
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
