vidieť a mnohé metalové spolky, ktoré sa v klube objavili, sú dnes všeobecne známe, alebo už odpočívajú v pokoji. Nasledujúce roky, kedy sa koncertom tvrdej hudbe na Slovensku extra nedarilo, sa prejavili aj v pivnici na Masarykovej kvôli hudbe sa tam neoplatilo liezť, a to ostatné sa dalo nájsť hocikde inde. Tak som v piatok 12. marca do Tuby vkročil prvýkrát od sklonku minulého tisícročia. Dôvod koncert a zvedavosť, čo sa v klube po rekonštrukcii zmenilo. Nuž, v prvom rade omladla klientela, a aj prostredie nabralo na útulnosti, zo zahulenej pivnice so sliepňavými žiarovkami je podnik, do ktorého možno vkročiť bez straty sebaúcty. Ešte tak vyriešiť vetranie.
Piatkový večer v Tube bol zásadný v prvom rade tým, že tu mala koncertnú premiéru košická banda Slowtorn. "Úspornú" dvojčlennú zostavu tvoria Adam (gitara, vokál) z Nomenmortis a Cruent Stercuraro, ktorému rytmus udáva Laco, bývalý bubeník C.S. Viac ľudí sa do tohto extrémneho projektu zverbovať nepodarilo, ale aj dvaja ľudia dokážu urobiť riadny a pritom vôbec nie primitívny rachot. Ako príklad môžu poslúžiť aj českí !T.O.O.H.! A keď si vezmeme, že americká "skupina" Insidious Decrepancy donedávna koncertovala v zostave gitarista/spevák plus automatický bubeník a basgitara z playbacku, tak Slowtorn sú pomaly kdesi medzi týmto modelom a symfonickým orchestrom...
Koncert sa začal okolo trištvrte na deväť a už po prvých tónoch sa dopredu natlačili hlavne deathmetalisti a podobní "príbuzní", ktorých v ináč skôr punkovej Tube bolo zrejme viac ako inokedy. Pravdupovediac, znela hudba, aká sa tu ani v rámci tej extrémnej nevidí každý deň zmes klasického grind coru a brutálneho, miestami dokonca dosť technického death metalu, čo je v dvojčlennej zostave dosť odvaha. Skladby boli postavené skôr na prvkoch, typických pre klasiku prvej polovice minulej dekády rýchle a veľmi rýchle pasáže, prestriedané s morbídnymi spomaleniami. Zvuk bol celkom slušný, nakoniec, nazvučiť gitaru, bicie a vokál by fakt nemal byť problém. Treba povedať, že hudba aj s jednou gitarou vyznela poriadne husto a ľudí za srdce chytali hlavne Adamove vokály do dvoch mikrofónov. Ten hlavný rukot bol prehnaný virtualizérom a väčšinou príjemne pripomínal chrchlanie vody v odtoku vane. Zaujímavo ho zhodnotila istá deva v obecenstve "dobré, to som ešte nepočula, ryčí ako nadržaný jeleň..." Druhý mikrofón mal zrejme slúžiť na "kontakt s publikom". Ten bol, hoci vďaka skresleniu niekedy pripomínal mimozemšťana z nízkorozpočtovho sci-fi. Relatívne dobre bolo rozumieť inštrukcie ako "doneste mi niekto pivo" a niektoré úvody k skladbám: "Toto je o ľuďoch, ktorí chodia na diskotéky a tam sa správajú horšie ako my, čo máme alebo mali sme dlhé vlasy a sme potetovaní" alebo: "Táto je o fanatických uctievačoch jedného atléta..."
Zo spevu nebolo pochopiteľne rozumieť nič, ale texty existujú a sú v angličtine. Behom štyridsiatich minút Slowtorn predviedli všetko, čo nacvičili od jesene minulého roku, a s publikom sa rozlúčili vysoko výbušnou verziou zvučky zo seriálu o Maťkovi a Kubkovi.
Dá sa povedať, že piatkovú návštevu Tuby nikto z prítomných neľutoval a premiéra nového prírastku na košickej (verím že aj slovenskej) extrémnej scéne sa vydarila. Tak som zvedavý, kedy Slowtorn dodajú aj nejaký ten štúdiový materiál. Konkurencia je síce veľká, ale nemuselo by sa mu dariť najhoršie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
