Rómovia húfne odhlasujú deti zo školy a smerujú do Európy

Košice - Vstup Slovenska do štruktúr Európskej únie, ako aj skutočnosť, že došlo k rapídnemu zníženiu sociálnych dávok, už začínajú Rómovia využívať

ako dôvod pre migráciu. V posledných dňoch sa totiž rapídne zvýšil počet rodičov, ktorí svoje deti odhlasujú zo školy.

"Časť žiakov, spolu s rodičmi, nám odchádza. Práve teraz nastáva obdobie, kedy nám už avizovalo niekoľko desiatok rodičov, že odchádzajú do Belgicka, či Francúzka. Prišli za mnou a povedali, že idú za prácou, vraj sa tu nemôžu uživiť. Väčšina tvrdí, že sú sociálne dávky nízke, že boli krátené. Tvrdia, že sú diskriminovaní, nechcú ich nikde zamestnať," hovorí riaditeľ Špeciálnej základnej školy na Inžinierskej ulici v Košiciach PaeDr. Karol Fízeľ.

"Vyhláste moje deti, zajtra ideme do Belgicka," prichádzajú rodičia jeden za druhým k riaditeľovi.

Ako dlho tam budú, to nik nevie, lebo oni sami to nevedia. "Netušia, aké podmienky ich tam čakajú. Nejde pritom o jedno dieťa, ale veľakrát o päť - šesť detí, ktoré sú od prvého po deviaty ročník. Čiže ak si rodič vezme od nás svoje deti, prakticky odíde polovica triedy. Následne však nastávajú ďalšie problémy. Nič sa o nich nehovorí, nerieši to legislatíva. Žiaci, ktorí odišli do zahraničia, ako druháci, či tretiaci základnej školy sa neskôr vracajú. Čo ale s nimi? V zahraničí sú päť rokov, vrátia sa späť a chcú sa prihlásiť do základnej školy, kde predtým chodili. Samozrejme riaditeľ školy im navrhne, odišli ste z druhého ročníka, budete pokračovať v treťom ročníku. Ten žiak má už ale štrnásť rokov, on tam nechce. Legislatíva na to nepamätá, oni by mali vlastne po návrate urobiť diferenciačné skúšky. To sa ale nedeje, tak nejako štúdium dokončia na osobitnej škole. Pritom jazyk po návrate zo zahraničia ovládajú."

Väčšinou teda idú na psychologické vyšetrenia a končia na špeciálnej základnej škole. Riaditeľ takého žiaka však môže, ale nemusí zobrať. "Ak ho nezoberie, zostane vo vákuu, nebude chodiť nikde. Keď ho zoberieme, tak len kvôli tomu, aby si dokončil povinnú školskú dochádzku. Ten ôsmy, deviaty ročník dobehne a potom si vyberá niektorý z učebných odborov. Ak je dobrý, tak ho zoberú, keď nie, zrejme sa nikdy nezamestná. Nebude mať ani výučný list."

Keď sa sťažujú na zlú ekonomickú situáciu, ako je možné, že majú peniaze na letenky... "Keď porovnávam ekonomickú situáciu tých rodín, ktoré odchádzajú, sú to z tých chudobných tí najbohatší. Máme presne vytypované rodiny, ktoré už niekoľkokrát vycestovali. Boli vo Fínsku, Belgicku, Veľkej Británii."

Ani tí čo zostávajú, si za školou nejdú nohy polámať. "Dochádzka sa nezlepšuje, nedá sa to riešiť ani legislatívne, kompetentné úrady nedokážu zabezpečiť v zmysle zákona povinnú školskú dochádzku. Hoci sú stanovené postihy, nič sa nedeje."

Na Luníku IX mala ZŠ Inžinierská dislokované triedy, kde sa vykonávala i mimoškolská činnosť.

"Vysťahovali sme sa s tamojšej materskej škôlky, neboli to naše priestory. Mimoškolskú činnosť deti využívali, tam bola dochádzka veľmi vysoká. Momentálne priestory nemáme. Stratili sme teda školský klub a aj žiakov. Chodili tam radi, nepáchali trestnú činnosť, teraz ich vychováva ulica," vysvetľuje riaditeľ a upresňuje, že školské kluby majú svoje opodstatnenie, hlavne čo sa týka rómskych žiakov.

"Naši rodičia platia mesačne za tento klub 20 korún. Problém je ale, aby zaplatili aspoň túto taxu. Rodičia nechcú zaplatiť a platia im to vychovávateľky. Zo svojho platu to uhrádzajú, aby neprišli o zamestnanie. Ak má desať žiakov v klube, mesačne na to vyčlení z výplaty 200 korún. Zo strany dieťaťa síce je záujem, ale rodičia povedia, že nedajú. Ich nezaujíma, čo sa deti naučia, zaujíma ich dvadsať korún."