vyštudovala právo a žurnalistiku a pracovala ako advokátka na Ukrajine a v Rusku. Po skončení súkromnej školy úžitkového umenia sa však rozhodla venovať iba umeleckej dráhe a v súčasnosti už tretí rok žije a tvorí v rodisku svojho manžela v Košiciach. Tunajšia verejnosť už mohla jej diela, v ktorých sa snúbi autorkin jemnocit, fantázia a krása prírodného materiálu, vidieť na dvoch výstavách. Teraz je pre milovníkov umenia pripravená tretia. Tá bude mať vernisáž dnes o 17.30 hod. v Dome umenia. Popri prípravách na slávnostné otvorenie si mladá umelkyňa našla čas aj na krátky rozhovor s nami.
Na škole úžitkového umenia ste sa určite venovali iným technikám, než akou sa verejnosti predstavujete dnes...
- Zaoberala som sa sochárstvom aj kreslením. No dostala som sa k tejto japonskej technike, kde som sa zastavila a v súčasnosti sa už iným veciam nevenujem.
Kto vás k osibane priviedol?
- Odmalička som mala veľmi rada kvety, sušila som ich, vyrobila veľa herbárov, zaoberala som sa botanikou a zároveň som mala vzťah k umeniu. A keď som sa potom náhodou stretla s pani, ktorá bola doktorkou biológie a zaoberala sa touto technikou, bolo rozhodnuté.
Čím vás táto technika fascinovala?
- Tým, že je to taký zakonzervovaný život. Ako výtvarníčka viem, že také farby, aké vám ponúka príroda, nikdy nenamiešate. A lákala ma aj priestorovosť, ktorú pri tejto technike dosiahnete. Navyše, koľkokrát pozriete na takýto obraz, vždy v ňom nájdete niečo nové.
Viete odkiaľ vaša učiteľka túto techniku priniesla?
- To netuším. Ale viem, že v 70. rokoch prekvitala nielen v Japonsku, ale aj v Sovietskom zväze a niečo z nej som videla aj na Slovensku. No potom potichu zanikla, pretože je to veľmi náročná a zložitá práca.
Čím je taká náročná?
- Napríklad - jeden obraz sa rodí okolo troch rokov, pretože pozostáva iba z prírodných materiálov - kvetov, rastliniek, buriny, osích hniezd... A to treba nie len nájsť, ale aj sušiť zvláštnou technikou, aby ste vystihli presnú farbu. Je to zložité a práca si vyžaduje veľkú presnosť. Ja robím obrazy s pinzetou, niekedy aj pod lupou.
Kvietky, ktoré používate vraj máte z najrôznejších kútov sveta.
- Keď som pôsobila ako právnička v Rusku, cestovala som po Európe i Ázii odkiaľ som si ich nosila. Niečo mi posielajú aj známi z Kanady. Mám veľkú kolekciu, v ktorej sa nachádza viac než tisíc najrôznejších druhov rastliniek.
Akým témam sa vo svojej tvorbe venujete?
- Najrôznejším, od kvetinkových aplikácií, cez krajinky. Teraz už mám aj témy Slovenska, Košíc, čochvíľa budú hotové Tatry.
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
