svojim nahrávkam, koncertom a celkovému prístupu vydobila doslova kultový status. Na "výročnom" turné po Slovensku a Česku po jedenástich rokoch opäť zavítala do Košíc, kde sme pri príležitosti koncertu v klube Butterfly 4.marca hodili reč s frontmanom "Davovky" Janom Kassom.
Ak sa nemýlim, vaším posledným dlhohrajúcim albumom je Kríza vedomia z roku 1999. Odvtedy ubehlo päť rokov a celkom by ma zaujímalo, čo sa počas nich udialo.
"Stihli sme toho dosť hlavne pokiaľ ide o koncertovanie, zvlášť po Slovensku, Čechách a aj inde v Európe. Nám sa prvýkrát podarilo hrať vonku pred vyše desiatimi okmi, odvtedy sme nazbierali kontakty, takže nejaké spoločné klubové šnúry s podobne zameranými bandami zvonku sa občas podaria. A okrem toho sa nám poriadne premlela zostava. V tej terajšej sú okrem mňa a brata aj dvaja bývalí členovia Testimony, Cibi na bicích a Hulo na base. S tým, že Kríza vedomia je náš zatiaľ posledný album máš pravdu. Po ňom sme vydali spoločnú EP platňu s českými Zeměžluč. Keď odohráme túto šnúru, malo by nasledovať DVD a verím, že v tomto roku konečne vydáme aj štvrtý album. Aby sme tú debatu o diskografii ukončili, tak máme aj bezmenné demo, ktoré sme nahrali v úplných začiatkoch, a už klasicky naše skladby vyšli na rôznych kompiláciách, ani nevieme, na akých všetkých."
Oslavujete 15 rokov od založenia kapely a to už je povedzme aj dôvod na obzetie sa za minulosťou. Čo myslíš, čím sa dnešná Davová psychóza líši od tej spred 15 rokov?
"Čo ja viem, asi hlavne tým, že má o 15 rokov viac... Ale vážne, ani som sa nad tým veľmi nezamýšľal. Zmenilo sa pár ľudí v obsadení, to je jasné, máloktorá skupina sa tomu vyhne. Po ľudskej stránke je to stále hlavne o radosti z hrania toho, čo z nás vychádza, o kontakte s publikom, stretnutiach s priateľmi a tak. No a máme o tie roky viac, takže možno povedať, že sme snáď názorovo vyzreli, miesto toho, aby sme sa zmenili. Vo vnútri ten punk stále cítime ako niečo, cez čo sa chceme vyjadriť a aj zabaviť."
Keď ste koncom 80. rokov začínali, bratislavská punková scéna bola už pár rokov silná. Ako si na tie časy spomínaš?
"Mňa ten punk, rock and roll, hardcore a všetko okolo zaujalo už vtedy, keď som v deviatke na základnej škole prvýkrát počul Ramones. Odtiaľ k nejakému hraniu s kamošmi už ďaleko nebolo. A tá doba... bolo to divoké, kapiel bolo dosť a koncertov tiež. V dobe okolo pádu komunistického režimu to pripomínalo rozmach punku na západe desať rokov predtým. Koncerty, aké boli vtedy, to sa už sotva zopakuje. Mnohí si teraz asi poklepú po čele, keď spomeniem, že my sme hrali tri koncerty s Krátkym procesom (znalci vedia, že tento bratislavský spolok sa postupom času smutne preslávil príklonom k slušne povedané pravicovoextrémistickému zmýšľaniu a istý jeho pohrobok je neskrývane neonacisticky orientovaný - pozn. red.), ale to ešte nebola tá kapela, akú si ľudia pamätajú z neskorších čias, bol to hlavne rebelantský oi!. Vtedy bola v Bratislave jedna krčma, kde každý večer sedelo dvadsať-tridsať ľudí z rôznych kapiel, ktorí sa vedeli baviť a spolupracovať. Až postupom času sa scéna začala názorovo štiepiť a povedzme ľudia okolo Krátkeho procesu a podobne začali chodiť do inej krčmy..."
A ako vidíš súčasnú scénu?
"Hlavne je dobré, že stále tu nejaká scéna je. Začiatok deväťdesiatych rokov bol silný na kapely a nadšenie, s ktorým do toho išli, boli tu koncerty, fanziny, nezávislí vydavatelia a všetko, čo tu patrí, punk a core žil. Potom bol útlm, tí, ktorí scénu brali ako pózu postupne odpadli a vydržali hlavne ľudia, ktorých hudba a nielen ona, ale aj názory a životné postoje naozaj oslovovali. Dnes to nie je iné, skupín, ktoré sa snažia o punk a hard core je dosť, niekto vydrží dlhšie, iný kratšie, predsa len ani hranie na undergroundovej scéne nie je úplne bezproblémové, niekoho môžu odradiť peniaze, iný sa časom posunie inam. Mám ale rád úprimné kapely."
Zaujalo ťa v poslednom čase niečo?
"Napríklad Princovia, ktorí s nami hrajú slovenskú časť turné. To je príklad skupiny, ktorá sa mi fakt páči. Je to klasický punk v štýle sedemdesiatych rokov, čiže korene. Jednoduché, melodické a bez pózy. Len viac takýchto kapiel. Ja nemám nič ani proti takzvaným neopunkovým kapelám, ktoré sa tu v poslednom čase vyrojili, ale tam je to odtiaľ-potiaľ."
Keď sme pri neopanku, nie je zábavné, že tento termín vlastne "znovu ožil" potom, čo sa po prvýkrát objavil už pred vyše 20 rokmi v súvislosti s novými bandami?
"Jasné, vtedy sa pri nástupe nových rýchlejších a tvrdších skupín ako napr. The Exploited vravelo o new punku, keďže išlo vlastne o generáciu, ktorá vystriedala klasický štýl 77. Ale sám vidíš, že aj táto najpôvodnejšia forma punku prežila až dodnes. Aby som sa vrátil k spomínanému neopunku, vždy som mal rád kalifornskú scénu, napríklad Bad Religion, ktorí sú jej základom. Ani niektoré veci od ich nasledovníkov, napr. NOFX, Pennywise a podobne, nie sú na zahodenie. Tento štýl však časom spadol do komercie a teenagerskej pózy. Tu na Slovensku je to tiež tak. Vyskytli sa kapely, ktoré neopunk začali hrať na komerčnej báze. Korene punkovej hudby už vôbec necítia, zabudli, alebo vykašlali sa na to, o čom to všetko malo byť, o nezávislosti, slobode a existencii mimo hlavného prúdu. To, čo vlastne kedysi bolo bojom proti komercii, sa dnes snažia vo svete predávať miliónom a u nás tisícom. To je niečo, s čím nikdy nebudem súhlasiť, vlastne mi to je totálne proti srsti."
S tým, že to, čo dnes veľké médiá predávajú ako punk, vôbec punk nie je, sa dá len súhlasiť. Čo ale hovoríš na slovenský fenomém Horkýže slíže?
"S nimi nemám absolútne žiadny problém. Oni sami vravia, že k punku sa nikdy nehlásili. Nemám nič proti tomu, ak niekto predáva tisíce platní len preto, že robí hudbu, ktorú si mnohí kúpia. Na tom nie je nič zlého, pokiaľ sa niekto nehrá na niečo, čím nie je."
Pri Slížoch sa dá povedať, že od začiatku robia recesiu, zabalenú do vcelku tvrdej hudby, ktorú niekto objavil, ponúkol ľuďom a tí sa chytili...
"Dá sa to tak povedať, je pravda, že sa im podarilo zblbnúť ľudí, vyhrávať ocenenia za predaj a pritom si stále robiť to svoje. Na to, že niekto robí čo ho baví a ostatní sú ochotní mu za to zaplatiť, netreba hneď nadávať."
Skúsme si teraz prebrať to, ako sa Davovka vyvíja po textovej stránke. Mne osobne sa debut "Antropofóbia" zdá byť priamočiaro mladícky rebelantský, skrátka punk ako remeň. "Svet žaluje" je už kritickým a naštvaným obrazom sveta a spoločnosti, a "Kríza vedomia" mi pripadá ešte stále nahnevaná, ale už aj obracajúca sa do vnútra, možno aj v akomsi pocite rezignácie.
"Celkom zaujímavý pohľad. Myslím, že prvý a druhý album vystihuje. Pri trojke mi nie je jasná tá rezignácia. Mne sa nezdá, že by nás napríklad prestávalo baviť hranie, to by bolo lepšie nechať to tak, než sa do niečoho nútiť. Naozaj nemám pocit, že by nám dochádzala energia."
Tak som to nemyslel, išlo mi skôr o to, že texty stále tnú do živého, bez príkras popisujú svet naokolo, len akoby tam bol ten podtext, že nech sa ľuďom snažím povedať čokoľvek, tak kdesi vo vnútri je pocit, že aj tak je to márne, nič sa tým nezmení, lebo ľudia počujú len to, čo počuť chcú...
"Ak sa na to pozriem z takejto stránky, tak asi máš aj pravdu. Texty sú predsa len vec, ktorá sa vyvíja, ich písanie záleží povedzme od nápadu a momentálneho rozpoloženia. Nikdy dopredu nevieš, o čom ten-ktorý album bude. Zásada je stáť si za tým, čo hovorím a prípadne netočiť stále o tom istom."
Myslíš si, že má nejaký význam snažiť sa štiepiť scénu na nejaké prúdy ako punk, HC a podobne, keď napríklad aj dnes na vás prišli punkeri, hardcoráci a metalisti?
"Myslím, že takéto separovanie sa je blbosť a práve to, že na naše alebo aj iné koncerty chodia takíto rôzni ľudia sa mi fakt páči. Hlavná myšlienka hudby je predsa o tom, aby oslovila veľa ľudí, aby ich pobavila, a aby v nej našli niečo pre seba. Underground je o rôznorodosti, aj o tom, že ľudia z rôznych kútov scény sa dokážu stretnúť a spoločne existovať. Nejaké ukazovanie prstom na to, ako je kto oblečený, čo má na hlave, akú hudbu počúva a povedzme nejaká vzájonmá nevraživosť na takomto hlúpom základe, to je fakt somarina bez významu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
