nahlas hovoriť o úžere. O tomto fenoméne, ktorý je údajne taký starý ako samotné peniaze, hovoria policajti i samotní Rómovia (a v role poškodených nielen oni). O úžere píšu novinári raz z toho, raz z onoho pohľadu... Pojem sa však používa nejednoznačne. S otázkou, čo je to vlastne úžera z právnického hľadiska, sme sa obrátili na odborníka, advokáta JUDr. Ivana Vanka (na snímke).
"V hovorovej reči sa za úžeru považuje poskytnutie pôžičky, hoci aj jednorazovej, za tzv. nekresťanský úrok. Tu však treba upozorniť na jeden rozhodujúci moment. Kým za socializmu vyhláška rigorózne stanovovala, že výška úrokov pri pôžičke chápanej ako vzájomná výpomoc medzi občanmi, mohla byť dohodnutá najviac na dve percentá ročne a výška úrokov z omeškania bola ohraničená tromi percentami ročne, 1. mája 1995 bola táto vyhláška zrušená nariadením Vlády SR. Od tých čias na Slovensku niet žiadnej právnej úpravy obmedzujúcej výšku úrokov pri pôžičke. Práve naopak, ustanovenia Občianskeho zákonníka ponechávajú výšku úrokov pri pôžičke na dohodu samotných zmluvných strán, hovoria však o tom, že táto dohoda nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, inak povedané, zo strany veriteľa nesmie ísť o úžeru."
A tá je predsa trestným činom...
"Jej skutková podstata spočíva v tom, že niekto, zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Toľko hovorí zákon."
Kedy, pri akom úroku už možno hovoriť o úžere? Často sa spomínajú prípady 100-percentného úroku...
"Sto percent? To už je úžera ako hrom! Ale aj 20, 40 či 50 percent už je úžerou. Časy sa však menia... Uviedol by som príklad ešte z prvej Československej republiky, keď v podmienkach rozvinutého kapitalizmu boli podľa vtedajšej súdnej praxe úroky nad 8 percent už označované ako úžernícke. Problém je však podľa mňa v niečom inom. Trestný zákon hovorí o tom, že úžera je vtedy, ak veriteľ zneužije niečiu tieseň. Musí tam byť tento prvok. V justičnej praxi sa za tieseň považuje mimoriadne ťažká situácia vyvolaná prechodnou naliehavou potrebou nútiacou k úveru aj za krajne nevýhodných podmienok. Prečo je to dôležité zdôrazniť? Pretože sa môže stať, že solventný človek, napríklad úspešný podnikateľ, náhle potrebuje väčšiu sumu peňazí na preklenutie krátkeho obdobia, na rozbehnutie obchodu, ktorý mu o mesiac-dva prinesie väčšiu sumu. Poprosí iného podnikateľa o pomoc a súhlasí aj s vysokými úrokmi, ba ich aj sám navrhne... V takejto situácii nejde a nemôže ísť o úžeru. Chýba tu spomínaná tieseň. Ale to je už o niečom inom, nie o sociálnych nepokojoch."
Vieme, že na úžerníka sa zväčša obracajú tí, ktorí nemajú inú možnosť získať okamžité finančné prostriedky pre živobytie svoje i svojej rodiny. A v rozpore s tým, o čom dnes píšu noviny, treba otvorene povedať, že nejde len o Rómov... Ak sú už ľudia nútení požiadať niekoho o pôžičku, na čo by si mali v prvom rade dávať pozor?
"Na podmienky, za akých získajú od neho požadovanú sumu."
V súvislosti s rómskymi nepokojmi polícia doslova začala poľovačku na úžerníkov. Ako vy osobne vidíte úspešnosť toho, že sa aspoň niekoľkých z nich podarí postaviť pred súd a usvedčiť z trestnej činnosti. Vieme, že Rómovia z osád často nechcú svedčiť, lebo sa boja... Na druhej strane situáciu komplikuje aj to, že niektorí policajti spolupracujú s úžerníkmi. Viceprezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak na margo rómskych úžerníkov povedal: "Je to miliónový kšeft. Nevylučujem, že sa do toho zamiešali aj policajti. Skoro v každej trestnej činnosti je zapletený nejaký policajt."
"Úspešnosť trestného stíhania? Všetko závisí od toho, či poškodení chcú alebo nechcú svedčiť a zbaviť sa nočnej mory - splácania "pôžičky". Ak sprvu aj vypovedajú proti úžerníkovi, neskôr svoju výpoveď odvolajú alebo zmenia... Čo je za tým? Možno vyhrážky alebo skôr "blahosklonnosť" úžerníka, ktorý takémuto poškodenému napríklad veľkoryso odpustí jednu splátku... Treba si však uvedomiť, že orgány činné v trestnom konaní môžu konať jedine na základe dôkazov a pri tomto druhu trestnej činnosti sú často jedinými dôkazmi výpovede poškodených.... Ak ale poškodení odmietajú svedčiť, nemôžu čakať, že sa niečo zmení. Druhou skupinou dôkazov by mohli byť listinné dôkazy. Ťažko však čakať, že rómsky úžerník má doma počítač s kompletnou databázou so všetkými sumami a to všetko má vytlačené na počítačovej tlačiarmi a vzorne uložené. Nie je taký hlúpy..."
A otázka nečinnosti polície, resp. ich spolupráca s rómskymi úžerníkmi?
"To, na čo poukázal policajný viceprezident, bude zrejme pravdou, ak to takto verejne povedal... Veď si len spomeňte na zábery z rómskych osád, resp. z ich blízkosti v čase vrcholiacich nepokojov. Televízne kamery ukázali dobre vyzerajúcich Rómov, ktorí držali v ruke malé zápisníčky a pri ktorých sa pristavovali ženičky vychádzajúce z predajne potravín. Televízne kamery si ich všimli, no pritom ušli pozornosti policajtov, ktorí boli v plnej pohotovosti. Akosi sa mi to nezdá... Zrejme časť z nich bude ozaj zapletená do "kšeftov" jednotlivých rómskych úžerníkov. Treba si totiž uvedomiť, že nielen teraz, v čase, keď sa rómske sídliská a osady stali stredobodom záujmu svetových televíznych štábov, ale ani nikdy predtým nepôsobili rómski úžerníci niekde tajne v pivnici. Vždy stáli a aj naďalej stoja pri vchode do najbližšej predajne potravín. Pýtam sa, čo doteraz bránilo policajtom zasiahnuť a zaistiť u podozrivého ako dôkaz jeho zápisníček, zadržať ho, vykonať osobnú prehliadku, alebo požiadať prokurátora na vyžiadanie súhlasu k domovej prehliadke ...?"
Majú tí, ktorí úžerníkom naháňali bezpracné zisky, napríklad požičanú tisíckorunáčku im už vrátili aj päť-šesťkrát, aspoň nejakú šancu na odškodnenie v prípade, že by úžerníka súd uznal vinným? Máme tu na mysli, hoci len čisto teoreticky, možnosť odškodnenia v trestnom, prípadne v občianskom súdnom konaní?
"Nechcem sa opakovať, ale všetko závisí v prvom rade od toho, či poškodení sú ochotní svedčiť. Ak nie, ťažko môžu čakať, že sa im peniaze vrátia... Ak to však zoberieme čisto teoreticky a úžerníka sa podarí pred súdom usvedčiť, potom by z majetku, ktorý by sa prípadne našiel a zaistil pri domovej prehliadke, by poškodení mohli byť odškodnení už v samotnom trestnom, tzv. adhéznom konaní. Ale to v súčasnej situácii považujem skôr len za teoretickú možnosť."
Autor: fur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
