od útleho detstva. V súčasnosti pôsobí Angličanka Wendy Roebuck na Britskej ambasáde ako tajomníčka pre politiku.
Našu krajinu mala možnosť spoznať keď pracovala v Londýne na ministerstve zahraničných vecí a mala na starosti Slovensko a Českú republiku. Slovensky sa učila práve v košickej pobočke British Council. Našla si tu veľa priateľov, ktorí nechýbali ani na stretnutí v galérii Nova.
Do vtedajšej Južnej Rodézie prišla ako 18-mesačná. Detstvo prežila vo vzdialených vidieckych komunitách, hlboko v africkej buši, kde jej rodičia pracovali ako misionári. V roku 1966 začali prednášať na University of Rhodesia (teraz University of Zimbabwe) a presťahovali sa do hlavného mesta Salisbury (dnešné Harare). Pani Roebuck odišla na univerzitu v USA, ale vrátila sa do Zimbabwe, kde žila niekoľko rokov, až kým sa nevydala za britského diplomata a presťahovala. Jej rodina stále žije v Zimbabwe a ona ju pravidelne navštevuje.
Jej vášňou je fotografovanie africkej prírody s obľubou zachytáva miestnu faunu. Aj bez fotografického školenia pochopila zásluhou africkej krajiny vzťahy medzi svetlom, farbou a tvarom. Na Wendiných fotografiách je množstvo pohľadov z územia na ktorom sídlila bývalá rodinná farma.
Keď v roku 1980 dostalo Zimbabwe nezávislosť, začalo sa znovurozdeľovanie pôdy.
"Naša farma bola v blízkosti územia, ktoré malo patriť domácim. Vláda ju odkúpila aby ju spojili s pozemkami, ktoré mali rozdeliť medzi obyvateľov.
Veľa z tých fariem ostalo v bielych rukách a vláda sa rozhodla im ich zobrať. Ale zaujímavé je, že tieto pozemky nedostali obyčajní ľudia ale dostali ich ministri," prezradila Wendy.
V Afrike zažila množstvo vzrušujúcich zážitkov, nebezpečných a niekedy dokonca až humorných. Spomína si na siedmych ruských turistov, ktorí s vydali na cestu po náročnom teréne Národného parku s nevyhovujúcim autom. "Zapadli a my sme ich zobrali do jedného z našich dvoch Land Roverov. Šli sme sa pozrieť na západ slnka na jedno nádherné miesto a keď sme sa vracali späť do tábora, na ceste stál slon. Prvé auto prešlo okolo neho bez toho aby ho zaregistroval ale začal prenasledovať druhé auto. Nanešťastie, práve v ňom sedeli vydesení Rusi. Keď som sa obzrela, uvidela som zvláštny úkaz. Svetlá auta, ktoré malo na oboch bokoch mávajúce veľké slonie uši. Ruskí turisti sa v tej hrôze snažili preliezť za jazdy zo zadných sedadiel na predné. Boli poriadne vyľakaní a my tiež. A keď sme sa napokon šťastne dostali do tábora nadšene vykrikovali: To bol úžasný zážitok!."
Niektoré zvieratá sa jej podarilo zachytiť celkom zblízka. "Niekedy aj zabudnete, že môžu byť nebezpečné a že si musíte dávať pozor. Poznám dva prípady keď krokodíl napadol a zožral ľudí, ktorých som poznala osobne. Naposledy to bola sedemnásťročná dcéra z jednej americkej rodiny, ktorú strhol z lode a usmrtil. Bol to otrasný zážitok. Za posledné dva roky viem aj o prípade keď usmrtil človeka slon," hovorí a na dôkaz ukáže fotografiu ohromného krokodíla. "Uznáte, že tohto som fotila z úctyhodnej vzdialenosti," poznamenala.
Mnohí sa jej pýtajú prečo je na jej záberoch toľko málo ľudí. Ale Wendy uchvacuje v Afrike práve nekonečný priestor, s nádhernou prírodnou scenériou, kde nestretnete ani živého človiečika. Preto si musela po návrate do Londýna dlho zvykať na veľkomestský ruch. Fotografuje rada aj tu na Slovensku. Páči sa jej krajina, naše hrady a zámky, ale najmä jaskyne.
Naposledy bola v Zimbabwe v januári toho roku. "Jestvuje tam menšina a do toho rátam aj vládu, ktorá by pristala na to aby všetci bieli zo Zimbabwe odišli. Ale ja verím, že väčšina chce aby sme tam zostali. Bola som tam v januári a nebála som sa. Asi preto, že hovorím ich jazykom. Ja tam vždy pociťujem veľkú slobodu hoci je tam nebezpečne," dodáva Wendy Roebuck.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
