slovnom spojení škola v prírode spomenú na týždeň v kolektíve, strávený mimo mesta za pár korún, pre súčasných študentov je táto téma stále nepríjemnejšia. Kolektív sa rozbíja už pri zmienke o peniazoch. Nie každý rodič si dnes môže dovoliť zaplatiť výlet, či lyžiarsky výcvik, ktorého cena sa šplhá aj na tri tisícky. Prevádzka takýchto zariadení začína pomaly stagnovať. A tak zriaďovatelia opodstatnenie škôl v prírode prirodzene prehodnocujú. Podľa niektorých poslancov Prešovského samosprávneho kraja sú vraj už len socialistickým prežitkom a ich súčasné fungovanie pri neustále sa zvyšujúcich cenách stratilo zmysel. Rozmýšľajú o ich predaji alebo prenajatí. Peňazí na školstvo je málo, oplatí sa vôbec financovať zariadenia, ktoré pomaly cenami konkurujú hotelom a školáci si ich nemôžu dovoliť? Opýtali sme sa vedúceho školstva Košického samosprávneho kraja (KSK) Ing. Ladislava Leca (na snímke).
"Rozhodne je našim zámerom ponechať si školy v prírode v našej pôsobnosti, samozrejme, musíme dosiahnuť, aby všetky tieto zariadenia perspektívne hospodárili s kladným hospodárskym výsledkom. Iný stav ani neprichádza do úvahy. Preto pripravujeme metodický pokyn vychádzajúc z nových normatívov tak, aby mali školy v prírode svoje hospodárenie možnosť upraviť rentabilným smerom. Teda aby neboli odkázané len na obsadenosť školami. V našej zdriaďovateľskej pôsobnosti je šesť škôl v prírode. Keďže tri z nich nehospodárili s kladným hospodárskym výsledkom, od nového roku sú z nich príspevkové organizácie, ďalšie tri z nich sú financované naďalej z rozpočtu."
Rozsah činností škôl v prírode je rôznorodý. Nie je to len samotná ubytovacia činnosť, ale aj iný druh podnikateľskej činnosti. "Túto sa snažíme usmerňovať tak, aby v prvom rade vychádzali v ústrety požiadavkam škôl, ktoré sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, teda stredných škôl. Naše zariadenia však často využívajú i základné a materské školy," pokračuje vedúci školstva. Na iniciatívu KSK posielajú jednotlivé školy v prírode svoje ponukové listy priamo na školy, čím apelujú na riaditeľov, aby pri svojom výbere uprednostnili ich strediská.
Pod KSK patria školy v prírode v Inovciach, Rejdovej, Kysaku, Kojšove, Gelnici a vo Vyšnom Medzeve.
Učebné osnovy v rôznych prípadoch dokonca predpisujú výučbu v škole v prírode a realizáciu rôznych telovýchovných kurzov v týchto zariadeniach. O ich zmysle je presvedčený i vedúci školstva KSK. Je vôbec o školy v prírode zo strany škôl záujem? Podľa Ladislava Leca je to individuálne, závisí od lokality.
"Školy by aj záujem mali, ale záujem zo strany žiakov už nie je jednotný. Nie každý je finančné schopný takýto pobyt hradiť. Ceny stále rastú, vzhľadom k čomu je návštevnosť omnoho nižšia, ako to bolo v minulosti. Vyzývame preto školy v prírode, aby prichádzali s novými iniciatívami, ktoré by ich činnosť zatraktívnili a potvrdili ich opodstatnenosť," vysvetľuje vedúci. Podľa jeho slov boli minulý rok tieto strediská financované sčasti z vlastných príjmov zo svojej podnikateľskej činnosti a sčasti zo štátneho rozpočtu. KSK finančne pokrýva v plnom rozsahu mzdy ich zamestnancov.
"Efektivitu škôl v prírode budeme ďalej sledovať a prehodnocovať. Dokonca sa nebránime ani ďalšiemu rozšírniu siete. Máme zámer zaradiť do nej školu v prírode na Dedinkách. Hoci toho roku opäť porastú ceny energií, finančne sú takéto pobyty oproti súkromným zariadeniam pre žiakov stále omnoho výhodnejšie. Cena pobytu sa pohybuje od 180 do 250 korún na deň," dokončil Ladislav Leco.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
