zodpovedal 22-ročný Karol. Ide o tri skutky, ktorých hlavnými protagonistami sú obžalovaný Košičan a jeho milá, Zuzana. Tých dvoch najprv spájalo priateľstvo, ktoré neskôr prerástlo v lásku... Spôsob, ako z nej precitli, je priam šokujúci.
Zuzana obvinila Karola, že ju 19. júna 2002 asi hodinu pred polnocou na Masarykovej ulici v Košiciach, znásilnil. Tvrdila, že ju viackrát udrel po tvári, chytil za ruku a odtiahol do areálu základnej školy, kde ju opäť bil, ba priložil jej na krk aj nôž. "Povedal, že sa ideme hrať. Začal mi vyzliekať rifle a sotil ma tak, že som spadla na zem. Tam mi stiahol nohavice aj nohavičky. Bránila som sa, kričala som, aby mi dal pokoj, ale on neprestal. Potom odišiel," opísala akt znásilnenia Zuzana.
Ďalej uviedla, že keď prišla domov, všetci spali a s nikým nerozprávala. Priložila si na opuchnutú tvár obklady a potom si ľahla. Ráno porozprávala sestre čo sa jej stalo, a ona zavolala do práce ich mame. Tá prišla domov a šla s ňou k lekárke, ktorá ich poslala na gynekologické vyšetrenie, aj na chirurgiu. Odtiaľ išli podať trestné oznámenie. Motívom násilného správania Karola bola podľa Zuzany jeho žiarlivosť. Okrem toho uviedla, že párkrát ju udrel po tvári aj pred znásilnením, čo poburovalo jej otca.
"Klame, v ten deň, z 19. na 20. júna, Zuzana prišla okolo 17. hod. do nášho bytu a zostala u nás aj na noc. Spali sme v obývačke, môžu to potvrdiť moja mama a sestra. Ráno, asi o 8.30 hod. Zuzana odišla s tým, že ide do školy, ale žiadne veci so sebou nemala. Ja som nikdy žiadnu zbraň nemal, ani motýlika, o ktorom hovorila," bránil sa pred senátom obžalovaný. Dodal, že sa so Zuzanou mali radi, aj sa intímne stýkali. S ich vzťahom však nesúhlasil jej otec, ktorý sa tým vôbec netajil. Napadol ho a bol za to aj odsúdený.
Podľa obžaloby prokurátora, päť mesiacov po znásilnení sa Karol dopustil vydierania. A to tak, že zavolal do bytu, v ktorom býva Zuzana, a v súvislosti s jej obvinením zo znásilnenia sa jej vraj vyhrážal nasledovne: "Keď ťa stretnem na ulici, strelím ti guľku do hlavy, ak neprestaneš a nepovieš na polícii, že ti to urobil tvoj otec".
Obžalovaný uvedené vyhrážky poprel. Priznal, že Zuzane viackrát volal, vrátane inkriminovaného dňa.
"Rozprávali sme sa a dohodli sme si stretnutie. To, že som k nim volal aj predtým, je pravda. Keď to nezdvihla ona, zložil som, aby nevedeli kto volá. Chcel som len zistiť, prečo ma krivo obvinila zo znásilnenia. Vôbec som sa jej nevyhrážal. Navyše, netelefonoval som len ja jej, ale aj ona k nám," vypovedal Karol.
Zuzana pred súdom trvala na svojej výpovedi z prípravného konania, teda, že sa jej Karol telefonicky vyhrážal, že jej strelí guľku do hlavy, ak nezmení výpoveď v súvislosti so znásilnením. "Tie vyhrážky počuli mama, sestra aj babka, pretože som zapla hlasitý odposluch," tvrdila svedkyňa. Na margo v poradí tretieho skutku, ktorým je trestný čin obmedzovania osobnej slobody uviedla, že ráno 6. februára lanského roka na ňu Karol čakal pred školou a prehováral ju, aby nešla na vyučovanie, ale s ním.
"Povedala som mu, že s ním nikam nejdem. Chytil ma za vak, ktorý som mala na chrbte a ťahal ma von zo školského dvora. S pomocou spolužiačky Lucie som sa ubránila, ale vak mi strhol z chrbta a utekal s ním preč. Naháňali ho moji spolužiaci, ale im ušiel," doplnila mozaiku obvinení Zuzana.
"Nebolo to tak. Ona sama mi vak dala s tým, aby som ho zobral domov, že sa pôjde do školy ospravedlniť a potom za mnou príde. Čakal som ju, ale neprišla, preto som jej ho večer odniesol. Nebola doma, dal so ho jej mame," tvrdil obžalovaný.
V uvedenej kauze sú dve skupiny dôkazov. Na jednej strane sú to výpovede Karola, jeho matky a sestry, ktoré tak ako on tvrdia, že Zuzana bola v kritickom čase u nich doma a odišla preč až ráno. Na druhej strane sestra údajnej obete vypovedala, že ju našla ráno v obývačke plakať. Videla, že má na ušiach, lícach a pod okom modriny. Zuzana jej vraj povedala, že ju Karol v noci znásilnil. Známky násilia na tvári a rukách dievčaťa zistila aj lekárka. Z dokazovania pred súdom okrem iného vyplynulo, že vo vyšetrovacom spise je rukou písané vyhlásenie Zuzany, že si znásilnenie vymyslela. "Nie je to moje písmo, ani môj podpis," vyhlásila včera. Znalec z odboru písmoznalectva však tvrdí opak.
Najzarážajúcejšie na celej veci bolo včera Zuzanino správanie. Pri líčení znásilnenia, ktoré mimochodom, spôsobuje väčšine obetí tohto činu doslova muky, ona sa usmievala, živo gestikulovala... Odpoveď na jej správanie dala znalkyňa z odvetvia psychológie, ktorá uviedla, že u nej ide o emociálne labilnú osobnosť s nezrelým až detským úsudkom. V snahe "vylepšiť" svoje správanie, javiť sa v lepšom svetle, má sklony k lživosti, resp. k fabulovaniu. Je schopná zapamätať si základnú dejovú líniu, ale to čo si nepamätá dotvára a skresľuje, čo sa vzťahuje aj na časť jej výpovede.
Pojednávanie bolo odročené na začiatok apríla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
