pranostikách poslali nemálo varovaní, aby sme sa nevytešovali predčasne. V treťom mesiaci roka ešte zima žije. Po období často sa vyskytujúceho matejského odmäku patrí v marci k najnebezpečnejším termínom gregorská zima. Dostavuje sa okolo menín Gregora 12. marca a to nielen s citeľným poklesom teplôt ale neraz i s kvalitnými mrazmi a s výdatnými snehovými fujavicami. Utešiť nás môže generáciami overený poznatok, že gregorská zima býva v závere tohto obávaného ročného obdobia už posledným vyčíňaním studenej bielej panovníčky. Vraví o tom pranostika: Od svätého Gregora ide zima do mora. V druhej polovici mesiaca, okolo prvého jarného dňa totiž môžeme dúfať, že nás s pravdepodobnosťou až 75 percent, poteší príchod mariánskej jari (25. 3.) je mariánsky sviatok Zvestovanie Panny Márie).
Treba však mať na pamäti múdre deduškovské: Marcové slniečko má krátke ruky a dlhý kabát i stručnú českú prípoviedku: Březen - za pec si vlezem. Právom sa totiž oddávna hovorí: Panská láska, ženské chute a marcové počasie sú nestále.
Vidiečania sa ani dnes príliš nehnevajú, ak marec nebýva príliš teplotne nadnormálny. Vraví sa: Lepšie byť od hada uštipnutý ako v marci od slnka zohriaty. Ľudia podľa odpozorovaného usudzujú: Ak sa v marci ľady topia, počas jari sa mráz belie. Veľmi výrečná je dávna múdrosť: Ak marec kožuch vyzlečie, apríl by po ňom zase rád siahol. To potvrdzuje aj goralská pranostika: V marci slnko hreje, potom sniežik seje. Hovorieva sa tiež: Ak je marec teplý, apríl býva studený a tiež: Studený marec, mokrý máj, bude žitko ako háj. V tomto smere je významným pranostickým termínom 10 marcový deň - sviatok štyridsiatich mučeníkov. Ak je v tento deň mráz, treba vraj ďalšie čakať ešte i v nasledujúcich 40 dňoch. Či sa to splní, však môžu ukázať dva významné marcové termíny: 19. a 25. 3. - pretože oddávna platí: Jozef s Máriou zimu zabijú.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári