v porovnaní s inými zvláštny aj tým,že 29. február pripadá na nedeľu. Podľa starých i novodobých sudičiek, detičky, ktoré sa narodia v deň,kedy 29. 2. pripadá na nedeľu, budú vraj mať v šťastie a mali by byť superúspešné vo všetkom, do čoho sa v živote pustia.
Kým rodičia takýchto bábätiek zo znamenia Rýb sa teda z ich zajtrajšieho príchodu na svet môžu asi predom vytešovať, termín 29. február rozhodne nevyvoláva také nadšenie u všetkých ľudí na svete.
Stačí pripomenúť situáciu spred štyroch rokov. Obávaný počítačový vírus prestupného roku sa nepríjemne prejavil v mnohých častiach našej planéty. V kanadskom Montreale spôsobil termínové bolenie hlavy daňovým poplatníkom, na Novom Zélande odmietali bankomaty akceptovať v tento deň karty a tam, kde počítačom zabudli "pripomenúť", že je prestupný rok, komputery dôsledne opravovali dátum z 29. 2. na 1. 3. V Japonsku na viacerých letiskách nefungovali informačné tabule, zlyhali monitorovacie zariadenia varujúce pred zemetraseniami a podobné kolapsové kúsky zažili aj inde.
Prapôvodcom takýchto "zábaviek", vyplývajúcich z doplnkového februárového dňa je vlastne slávny rímsky cisár Gaius Julius Caesar. Zaznamenal, že v kalendári, platnom v čase jeho vládnutia, je chyba. S náramne nepríjemnými dôsledkami na platnosť začiatkov jednotlivých ročných období, vegetačných cyklov a tým i termínov pre roľníkov. V Alexandrii žil známy hvezdár Sosigenus a ten Caesarovi predložil nábreh reformy kalendára. Učený Alexandrijec stanovil dĺžku roka na 365,25 dní (hoci v skutočnosti je kratšia, čo prináša chronické problémy aj dnes) a dĺžku jednotlivých mesiacov upravil do podoby, akú poznáme i dnes. Sosigenes smelo vyškrtol z vtedy platného kalendára jeden prestupný mesiac, vkladaný raz za dva roky a nahradil ho prestupným dňom, vkladaným raz za štyri roky. Po Caesarovej násilnej smrti sa božskému Júliovi dostalo slávy i v tom, že nový kalendár nazvali juliánskym a používal sa celé stáročia.
Ibaže, v priebehu rokov sa v kalendári sa opäť vynoril problém: fakt, že rok bol v skutočnosti kratší ako stanovil Sosigenes sa začal meniť na problém, pretože za 128,147 roka sa rok skráti vždy o jeden deň. A tak, ako vravia archívy, v roku 453 už chýbal 1 deň a za pontifikátu pápeža Gregora XIII., v roku 1582, už bola diferencia 9,8 dňa. To bol pre cirkev problém najmä kvôli stanoveniu termínu veľkonočnej nedele, ktorá nevychádzala tak ako je to dnes, aby bola prvou nedeľou po prvom jarnom splne. Vtedy, po rozhodnutí koncilu v Kostnici v roku 1414, navrhli nové zmeny v kalendári bratia Antonio a Luigi
Liliovci. Boli pomerne revolučné, keďže podľa ich návrhu, ktorý sa opieral o výpočty nemeckého astronóma a matematika Erazma Reinholda, po dátume 4. 10. 1582, nasledoval v kalendári hneď 15. 10. 1582, čo s odrazu chýbajúcimi dňami prinieslo ľuďom i vtedajšej ekonomike nemálo problémov. Druhou zmenou z kalendárovej dielne bratov Liliovcov bol návrh, že bude platiť ustanovenie o prestupnom roku. Tým je každý, ktorý je deliteľný štyrmi okrem rokov, deliteľných 100 a nedeliteľných 400.
Samozrejme, nie všade prijali ľudia revolučné skoky nového kalendára s nadšením. Aj keď pápež Gregor XIII. poslal v listoch správy o tom všetkým európskym panovníkom a najchýrnejším univerzitám a navyše dal raziť aj zvláštnu medailu, nezožal hneď aplauz. Na minci bol okrem pápežovej podobizne aj symbol súhvezdia Barana a nápis: V roku opravy 1582. Zmenu kalendára, pomenovaného na počesť iniciátora gregoriánskym, akceptovali najrýchlejšie katolícke krajiny: Španielsko, Portugalsko, Francúzsko a časti Talianska, v Česku zaviedli gregoriánsky kalendár v roku 1584, inde vzdorovali dlhšie a protestanti v Nemecku prijali napríklad nový kalendár až v roku 1699. Gregoriánsky kalendár začal platiť najneskoršie v pravoslávnych krajinách: v Rusku v roku 1918 a v Grécku až v roku 1923.
Ani gregoriánsky kalendár však nie je dokonalý a na svete je nemálo návrhov na novodobé reformy. Ak by ich tvorcovia neuspeli, vo veľmi vzdialenej budúcnosti nebude rok 4840 prestupný, hoci by mal byť. To však už naozaj nebude náš problém.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
