niesla v znamení boja proti terorizmu, pričom boja o prežitie sa zúčastnili aj štyria piloti Vojenskej leteckej akadémie Milana Rastislava Štefánika v Košiciach.

"Išlo o recipročnú návštevu, pričom prežitie bolo v prvom rade určené pre študentov a kadetov nemeckej armády, odkiaľ sa ho zúčastnilo 40 ľudí z dôstojníckej školy pilotov. Akcia je pre študentov VLA povinným cvičením v rámci sebazáchovy vojaka pri odlúčení od vlastnej jednotky," vysvetľuje vedúci katedry telesnej výchovy, športu a parašutistiky vo VLA plk. Mgr. Juraj Hricko.

Ako dodáva, boj o prežitie sa organizuje aj na Slovensku, no my sa orientujeme na zimné podmienky. Aj keď zúčastnení dúfali, že v Nemecku bude všetko prebiehať ľahšie, mýlili sa. "Bolo to veľmi fyzicky a psychicky náročné. Neprialo počasie. Väčšinu času panovalo sychravé počasie, napadal mokrý sneh a teplota sa pohybovala na úrovni mínus sedemnásť stupňov. Na to doplatili prevažne naši piloti. Ukázalo sa, že máme nekvalitnú obuv, ktorá už po prvom dni pochodov premokla a zamrzla. Bola veľmi tvrdá, piloti ju museli roztápať nad ohňom."

Teroristické hrozby, ktoré lomcujú súčasným svetom, prinútili organizátorov podujatia uberať sa práve smerom boja proti tomuto neduhu. Vojaci museli zvládnuť náročné pochody, či prebehnúť prekážkovú dráhu za časový limit. Za týždeň sa pritom najedli trikrát. "Jesť veľmi nemohli, veď čo ak by došlo ku konkrétnej situácii a v zajatí protivníka by museli prežiť. Prvý deň vôbec nejedli, druhý dostali živého pstruha. Toho museli zabiť, vyčistiť a upiecť. Samozrejme, že oheň naložili a zapálili len z dostupných vecí, ktoré našli v lese. Rybu obalili do toaletného papiera, ktorý predtým namočili do snehu. Veľmi rýchlo sa na pahrebe udusila. Stravu dostali v jednorazových dávkach, raz to boli konzervy a raz polievka. To bolo všetko."

Výcvikový tábor Schöngau nebol k mladým mužom príliš priateľský. Náročné úlohy museli zvládnuť. Nešlo ani tak o Slovákov, ktorý sa mimochodom umiestnili medzi najlepšími. Ak totiž nemecký kadet neprejde výcvikom a "neprežije" v teréne, stráca nárok na pokračovanie v štúdiu.

"Takmer stále boli na nohách. Robili sa presuny bez mapy, niekedy za pomoci orientačných bodov. V lese a v noci. Najdlhší meral okolo 30 kilometrov. Kadeti spali dve hodiny denne, aj to v prírodných podmienkach, keď si prístrešky urobili z padákov. Len čo sa vrátili do výcvikového strediska, ani si poriadne nevydýchli a už na nich čakala prekážková dráha. Tú zvládali v plnej výzbroji. Chlapci boli rozdelení do troch skupín. Naši - Jozef Dunaj, Ján Kurtík, Viktor Tkáčik a Michal Lancik dosiahli v skupine zmiešanej s nemeckými kolegami najlepší čas. Najlepší však boli Dunaj a Kurtík. Ostatní, Nemcov nevynímajúc, boli na tom psychicky a fyzicky horšie. Že to bolo skutočne náročné, svedčí skutočnosť, že mnohí chlapci mali pri pochodoch halucinácie. Videli rôzne postavy, či budovy, pritom sa nachádzali kilometre od zastavaných oblastí."

Slovenská výprava si do Nemecka výzbroj nebalila. Organizátori podujatia im zapožičali batohy, spacáky a zbrane. Zima a náročný program však urobili svoje. Zranenia postupne pribúdali. "Mali sme natiahnuté šľachy, problémy s kolenami, všetko riešil s prehľadom lekár. Dokončiť prežitie museli aj so sebazaprením. Pri prechode cez rieku, kde bola voda s teplotou jedného stupňa asi po kolená sa museli všetci vyzuť. Stalo sa, že jeden z nemeckých kadetov spadol a ako dôsledok šoku zo studenej vody stratil pulz. Všetko sa však nakoniec dobre skončilo."

Riziko zranenia hrozilo aj pri prekonávaní priepasti. Vojaci ju prekonávali za pomoci dvoch lán, pričom pod nimi sa pevná zem nachádzala v hĺbke štyridsiatich metrov. Nakoniec však všetko zvládli a obdržali certifikáty. Malou odmenou pre slovenských zástupcov bol prelet ponad Alpy. "Nemci zobrali niekoľko lietadiel a urobili nám prehliadku. Dokonca si naši študenti - piloti aj zapilotovali."

Súčasťou výcviku bol aj študijný pobyt pre vojenských inštruktorov. "Cvičili sme na modernom trenažéri na nácvik streľby, navštívili sme zdravotnícke zariadenie, kde sa pripravovali piloti na psychickú záťaž. Skutočne veľa sme sa naučili a neskôr to môžeme zúžitkovať," hovorí J. Hricko. Na otázku, kde chce skúsenosti využiť, keď VLA končí, odpovedá:" Dá sa aj inde, možno v nejakom útvare."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári