posledné, na zábavu vyčlenené peniaze. Dneškom (25. 2.), Popolcovou stredou, začína totiž 40-dňový predveľkonočný pôst. Podľa kresťanských tradícií v tomto čase by sa ľudia mali stíšiť v tichom nábožnom rozjímaní.

Naši predkovia dôsledne dodržiavali odporúčania cirkvi: pôstiť sa, neorganizovať žiadne tancovačky či iné hlučné spoločenské podujatia, nechystať svadby a i krstiny majú byť decentné. Na vidieku pobožné ženy dodnes aj tmavým oblečením dávajú najavo, že dôvod na veselie prinesie až Veľká noc.

S tým súvisel aj jedálny lístok našich predkov, ktorí počas štyridsiatich predveľkonočných dní konzumovali jedlá bez masti. Medzi tradičnú vidiecku stravu patria v čase pôstu dlhé nemastené rezance. Tie majú nielen nasýtiť hladošov, ale zabezpečiť aj úrodu čo najdlhších kláskov či kukuričných šúľkov. Počas pôstu varia gazdinky často aj pirohy s hojnou plnkou - pirohy majú byť čo najguľatejšie, aby také tučné boli aj mešce.

Popolcová streda je aj významným pranostickým termínom. Ľudia na dedinách i v súčasnosti starostlivo zaznamenávajú, aké prináša počasie.Hovorí sa:Aké je počasie na Popolcovú stredu,také bude počas celého roka. Medzi ďalšie známe múdrosti predkov patria: Ak na Popolcovú stredu fúka vietor svieži, úrodný rok na to beží. Známou je aj pranostika: Ak je na Popolcovú stredu pekné počasie, bude suchá jar, ak prší, bude jar mokrá a ak je zima, čakaj ďalšie studené dni. Prvý pôstny deň má vraj schopnosť predpovedať aj úrodu, gazdovia hovorievajú: Ak je suchý prvý pôst, čakaj úrodný rok.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári