Košice I uznal vinným z pokračujúceho trestného činu lúpeže. Vyslúžil si zaň 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov. Jeho rovesník a spolupáchateľ Julo, ktorý má na rováši "len" jednu lúpež, dostal ten istý trest, ibaže s o rok kratšou skúšobnou dobou. Ich tretieho parťáka Viktora, s ktorým sa podelili o lup, senát spod skutku, kvalifikovaného ako trestný čin podielnictva, oslobodil.

"Obkľúčili ma dvaja chlapci a povedali, aby som im dal peniaze alebo mobil. Vyhrážali sa mi, že keď to neurobím, tak ma zbijú. Neskôr tam prišiel ešte jeden mládenec, bál som sa, preto som im dal mobil. To im nestačilo, tento tu (ukázal na Jula) ma udrel po hlave a povedal, aby som dal peniaze, ak nechcem dostať ešte viac a znova ma udrel. Vykríkol som a oni ušli aj s mojím mobilom," opísal lúpežné prepadnutie, ku ktorému došlo na Kasárenskom námestí v Košiciach vo februári lanského roka Tomáš Č.

Jeho mobilný telefón zn. Siemens A 40 dal Julo v prítomnosti spoluobžalovaných svojmu kamarátovi Robovi, aby ho predal. "Dal som im za mobil zlato v hodnote 1000 korún. Julo ho speňažil a 900 korún, ktoré doniesol, si tí traja rozdelili," vypovedal svedok.

Obžalovaní na pojednávaní nevypovedali a toto právo využil Marián aj v prípravnom konaní. Z čítania Julovej výpovede pred vyšetrovateľom vyplynulo, že vinu za to, čo sa stalo, zvaľoval na Mariána, o ktorom hovoril ako o Marošovi. "Maroš pýtal od chlapca peniaze... Maroš ho prehľadal... Maroš ho udrel..." tvrdil Julo. Inak to videl jeho spoluobžalovaný Viktor. Ten uviedol, že videl, ako Maroš s Julom stoja pri nejakom chlapcovi a ten im dáva mobil. "Julo mu povedal, aby bol ticho, lebo ináč dostane. Chlapec však začal kričať a on ho udrel päsťou do tváre. Ja som začal utekať a za mnou bežali Maroš a trošku neskôr aj Julo s mobilom," opísal incident Viktor a priznal, že z peňazí za mobil, dostal podiel 300 korún.

Mladistvý Marián čelil aj ďalšej lúpeži mobilu. Došlo k nej večer 26. februára lanského roka na Kováčskej ulici v Košiciach. "V ten večer som bol v bare. Jeden chlapec sa ma tam opýtal, či mám mobil. Povedal som, že nie, ale on mi chytil vrecko a nahmatal v ňom mobil. Zavolal ma von na dvor a požiadal, aby som mu mobil požičal, že si zavolá zo svojej karty," vypovedal Jozef Š. Ako ďalej uviedol, mládenec, ktorým nebol nik iný ako Marián, poslal z jeho mobilu esemesku a potom mu ho vrátil. "Chcel som odísť, vtedy mi však pohrozil, že ak mu nedám mobil, dostanem bitku a domov nepôjdem. Zľakol som sa a dal som mu ho," ozrejmil priebeh konfliktu s obžalovaným Jozef Š.

Rodiča obžalovaných mládencov pred senátom unisono tvrdili, že ich synom doma nič nechýba a nie sú odkázaní na to, aby si trestnou činnosťou zaobstarávali nejaké veci, resp. ich speňažovali. Nevedeli si vysvetliť, prečo ich ratolesti lúpia, keď je o nich po každej stránke postarané.

Podľa záverov znalcov z odvetvia psychiatrie Marián a Viktor sú nevyrovnané osobnosti s asociálnymi rysmi. Obidvaja absolvovali krátkodobé pobyty v detskej psychiatrickej liečebni. Nie sú však duševne chorí a podľa znalcov boli schopní rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania aj ho ovládať.

"Ľutujem, už to neurobím," opakovali mladiství obžalovaní jeden po druhom.

Senát po tajnej porade uznal Mariána a Jula vinnými v zmysle obžaloby a uložil im hore uvedené podmienečné tresty. Proti verdiktu sa odvolal prokurátor. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní napadnutého rozsudku však odvolanie zamietol ako neodôvodnené. Rozsudok je právoplatný.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári