PRANOSTIKA
V pranostických múdrostiach našich predkov možno stále objavovať rôzne zaujímavé odporúčania. Kým májové svadby nepatria medzi najodporúčanejšie (podľa zlých jazykov kvôli tomu, že v tomto mesiaci sa treba robotnému ľudu viac venovať práci na poli a v záhrade ako svadobnému veseliu), dnešná fašiangová sobota je iná. V čase našich babičiek patrila tradične medzi najsvadbovitejšie dni v roku. Na vidieku je to tak naostatok i v súčasnosti. Dobré mravy prikazujú, že v období pôstu sa kresťanom nepatrí usporadúvať veselia - a teda ani svadby. Kto túži vítať Veľkú noc v novomanželskom chomúte, volí preto za termín sobáša aj v súčasnosti poslednú fašiangovú sobotu. Po zabíjačkovom tučnom štvrtku sú komory, udiarne i novodobé mrazáky plné zakáľačkových špecialít, ktoré majú fašiangovým svadobným hostinám dominovať. Ak, navyše, svadobný sprievod niekde občas nenútene splynie s klasickým fašiangovým a obohatí sa o maškary v klasických kostýmoch, niet nikde o dobrú náladu núdze. Naviac, aj posledná fašiangová nedeľa, predpôstna, zvaná niekde aj končinovou, patrí k termínom bohatých bravčovinkových hostín. Po predpôstnej nedeli mali čerství novomanželia ďalšiu veľkú výhodu - mohli sa v pondelok večer zúčastniť superšpeciálneho bálu. Niekde ho volajú babským, inde mužanským a prístup naň majú výlučne vydaté ženy a ženatí muži. Aj keď je v tomto bujarom období málo času na sledovanie počasia, posledné fašiangy majú značný pranostický význam. Hovorí sa: aké fašiangy, taká Veľká noc a tiež, ak je vo finálových fašiangových dňoch sucho, možno dúfať v dobrú úrodu. O predpôstnej nedeli sa vraví, že ak prináša dobré počasie, veľkonočné sviatky veľmi jarné nebudú.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári