filmy a knihy sa im páčia? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.
Keď sa pred dverami rokovacej sály Národnej rady SR v Bratislave objaví s mikrofónom v ruke a s kamerou za chrbtom, väčšina poslancov radšej rýchlo vbehne dnu počúvať rozpravu. Vedia, že tam ju za nimi ochrankári nepustia. "Bacha, vonku je snajperka," upozorňovali sa niektorí už v minulom volebnom období, lebo sa o nej hovorilo, že Rusko káže prstom a odstreľovačka Kuišová vopred pripravenými nepríjemnými otázkami poslanca znemožní v najsledovanejšej televízii. "To som teda nevedela, a samozrejme to nie je pravda," zasmiala sa Alena Kuišová, keď som jej to prezradila. "Skôr sa ma poslanci zdesení opýtajú, čo som zase urobil alebo Ježišmária, čo sa stalo? Neviem prečo. Ja si len robím svoju robotu. Ak je niekde nejaký problém, idem, pýtam sa. Veď na ich platy prispievam aj ja z mojich daní. Ale rozhodne nejdem za žiadnym z nich s tým, že ho zničím. A tobôž nie na príkaz Paľa Ruska."
Kým sme vypili kávu v kaviarni košického hotela Slovan, pár ľudí zaostrovalo okále, že im je nejaká povedomá. "Pre toto moja mama nerada chodí so mnou na nákupy. Občas si pripadám ako púťová atrakcia," prezrádza na seba televízna moderátorka. Alena Kuišová nebola v Košiciach náhodne, ale úplne programovo. Prišla totiž za rodičmi, lebo je rodená Košičanka. K tomuto mestu ju viažu spomienky na detstvo, ktoré strávila skôr na turistických chodníkoch než na Hlavnej ulici, na prvé novinárske pokusy v gymnaziálnom časopise na Šrobárke.
"Pre novinárstvo som sa rozhodla ako malá a o nijakom inom povolaní som ani neuvažovala. Po maturite preto logicky nasledovala žurnalistika na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, aj keď dnes ľutujem, že som si k nej nepridala politilógiu. Vtedy som sa totiž venovala iba športu. Neskôr ho takmer zo dňa na deň vystriedalo moderovanie správ v niekdajšom Rádiu Ragtime (dnes rádio b1). Aj keď som dovtedy tvrdila, že spravodajstvo určite nechcem robiť, lebo na ňom ´nie je nič tvorivé´."
Život Alenke ukázal, čo sú jeho paradoxy. Hoci správy nepovažovala za novinársku tvorbu a počas celej vysokej školy profesorov presviedčala, že v televízii nebude nikdy pracovať, opak sa stal pravdou. Práve televíznym spravodajstvom sa živí už temer šesť rokov živí a niečo iné si momentálne ani nevie predstaviť. Aj keď, ako sama priznáva, bola to náhoda. V čase, keď písala diplomovú prácu, vypísala novovznikajúca súkromná televízia konkurz na redaktorov. Prihlásila sa, absolvovala niekoľko kôl, stihla si v tom čase urobiť vodičák, štátnice a nakoniec získala aj miesto redaktorky spravodajstva v Markíze. Východniarčina ju našťastie veľmi nepoznačila, dva a dve si nemýlila len si musela zvyknúť, že správne po slovensky je pokoj, nie kľud, že myšlienka mi môže napadnúť, a nie ma napadnúť. Jediný problém mala s výslovnosťou predložky "s". Dlho automaticky po košicky vyslovovala "z nikým".
Bola som zvedavá, čo robí, keď nerobí. "Voľný čas? Čo to je?" čuduje sa. Ten vraj takmer nikdy nemá, ani cez víkend. Ak jej omylom nejaká hodinka voľna zvýši, buď hltá kopu novín a časopisov, ktoré nestihla prečítať (najradšej vo vani plnej voňavej peny), sleduje správy na iných televíznych staniciach ako na svojej (je zvedavá, ako to robia kolegovia), alebo spí. Najradšej aspoň do obeda. Deficit ranného spánku je podľa nej pozostatok z detstva, lebo často musela vstávať veľmi skoro, ako sa patrí na správnych turistov. Jej otec Štefan Kuiš patril totiž k známym organizátorom turistických pochodov. Košičania si ho určite pamätajú najmä v spojitosti s tradičnou "Magnezitárskou 60-kou".
Ako sa Alenka v úvode priznala, jej vášňou je aj nakupovanie. "Aj v tom viem byť extrémistka. Keď sa s priateľom o tretej ráno vraciame z recepcie, zastavíme sa v hypermarkete a nakupujeme," priznáva sa. "Našťastie to nemám ďaleko. Konečne som si totiž kúpila vlastný byt a navyše v tesnej blízkosti množstva nákupných centier!" Ten v nej vraj úplne uvoľnil vášne pre zariaďovanie. "Splnila som si sen o kúpeľni v modro-bielej kombinácii. Mám v nej šachovnicovú podlahu, ešte aj špárovacia hmota na obkladačkách je tmavomodrá. Všetko musí ladiť, preto dokážem nekonečne dlho vyberať aj takú drobnosť, ako je zubná kefka v patričnom farebnom odtieni", prezradila na seba a aj týmto potvrdila, že ľudia narodení v znamení Panny sú naozaj pedantní a puntičkári. "Kúpeľňu úžasne dopĺňa aj radiátor, po akom som vždy túžila. Má jedinú chybu zatiaľ nehreje, neviem totiž, koľko vody sa má doňho naliať. Návod na použitie som pri sťahovaní veľmi dobre odložila.."
Alena Kuišová má ešte dve vášne. K prvej ju priviedol kolega Patrik Herman. Hľadal vedúcich do letného detského tábora, ktorý organizuje Nadácia Markíza. Raz pristala a už si leto bez malých kamarátov nevie predstaviť. S viacerými si píše. V tábore si dokonca našla lásku, tiež vedúceho - Michala. Druhou vášňou je tanec, najmä latino, ale aj kankán. Ten zo zásady končí šnúrou. Z tancovačky odchádza posledná, za noc vystrieda viac tanečníkov, lebo ani jeden vraj jej tempo nevydržal. Pre nevyčerpateľnú energiu ju kolegovia prezývajú podľa batérií "Duracelka".
Autor: Katarína Čižmáriková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
