zorganizoval Neurobiologický ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach pri príležitosti významného životného jubilea svojho spoluzakladateľa Jozefa Maršalu. Prof. Maršala, ktorý bol v roku 1969 poverený vedením košického Ústavu experimentálnej biológie SAV, pracovisko postupne orientoval na vedecký výskum súvisiaci s nervovým systémom. V roku 1976 bolo napokon premenované na Neurobiologický ústav, ktorý J. Maršala viedol až do roku 1999. I dnes sa však podieľa na vedeckej práci a príprave budúcich doktorandov.
"V centre našej pozornosti sú už roky vzťahy medzi cievnym zásobením a centrálnym nervovým systémom. Jednou z ťažiskových tém sa stala otázka patofyziológie ischemického poškodenia nervového systému, špeciálne problematika ischemického poškodenia miechy. Azda naším najväčším úspechom s ohľadom na praktické využitie bolo vypracovanie novej metodiky, ktorá znižuje riziko ochrnutia pri operáciách na aorte. Pri tých sa totiž na nevyhnutne dlhý čas zastaví prúdenie krvi, pričom dochádza k nedokrveniu miechy a to má za následok riziko ochrnutia. Teda aj keď sa pôvodný problém na aorte odstráni, pacient môže ostať po operácií ochrnutý, čo je tragická komplikácia. Výsledkom nami vypracovanej metodiky, pri ktorej sa realizuje preplachovanie miechy studeným fyziologickým roztokom, je zníženie tohto rizika. Túto našu metodiku, ktorú sme vypracovali vďaka pokusom na zvieratách, s úspechom prevzali niektoré svetové chirurgické pracoviská v USA a Japonsku," povedal nám súčasný riaditeľ Neurobiologického ústavu SAV v Košiciach MVDr. Ivo Vanický, podľa ktorého práve profesor Maršala mal od začiatku svojho pôsobenia na ústave na zreteli vzťah medzi základným výskumom a praktickými aplikáciami nových poznatkov.
"Prínos Jozefa Maršalu pre vedecký výskum je neoceniteľný. Je autorom viac ako 230 vedeckých publikácií, čo je aj vo svetovom meradle veľmi impozantné číslo, napísal sedem kníh a monografií a počet citácií jeho prác presahuje číslo 1300," poznamenáva I. Vanický.
Zaujímalo nás, či prof. Maršala dosiahol počas svojej vedeckej kariéry všetko, čo si zaumienil, alebo stále existujú méty, ktoré by chcel zdolať.
"Predovšetkým sa mi v živote podarilo robiť to, čo som vždy chcel a čo ma baví. Nervový systém ma zaujímal od mladíckych rokov, takže sa mi splnilo to, čo som si vybájil. A to je veľký kus životného úspechu," usmial sa Jozef Maršala, ktorý v týchto dňoch oslávil svoje sedemdesiate piate narodeniny. Vede sa venuje už od štúdia na Lekárskej fakulte na Karlovej Univerzite v Prahe, keď začal pracovať ako pomocná vedecká sila na Anatomickom ústave. Ako prezradil, vedeckú kariéru začal pitvou slona, ktorú uhynul v zoologickej záhrade. Jeho prednú končatinu pitval dvaapol mesiaca... Už od čias stredoškolských štúdií ho však najviac lákal mozog a jeho činnosť, preto ho skúma celý život. Inšpirovala ho literatúra o vývoji nervového systému - od tých najprimitívnejších živočíchov až po človeka.
"Do Košíc ma zaviala náhoda. Pochádzam zo stredného Slovenska, ale po práci v Prahe som veľmi nerátal s tým, že sa niekedy vrátim na Slovensko. Dostal som však možnosť viesť tu Ústav histológie a embriológie, čo sa mi veľmi pozdávalo. O dva týždne od ponuky som sa stal docentom, určite v tom čase najmladším na Slovensku a zakrátko na to aj najmladším prednostom - mal som iba tridsaťdva rokov. Celé roky som ešte prednášal súčasne niekoľko dní v týždni v Prahe, ale v Košiciach som už zostal natrvalo," dodal prof. Maršala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
