ako v menších zdravotníckych zariadeniach nachádzajúcich sa v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, ale predsa. Čísla prezrádzajú, že v košickej fakultnej nemocnici s poliklinikou klesol počet hospitalizácií v druhom polroku minulého roka oproti prvému o šesť percent a vo FN L. Pasteura dokonca o desať.
"Aj keď je to iba šesť percent, toto číslo by som nepodceňoval. Myslím, že pod tento pokles počtu hospitalizácií sa podpísalo práve zavedenie poplatkov. Aj keď pacienti zaplatia za hospitalizáciu maximálne päťsto korún, zjavne to pre nich nie je zanedbateľná čiastka," myslí si riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Tr. SNP MUDr. Róbert Roland.
Treba si však podľa neho uvedomiť, že fakultná nemocnica je koncovou nemocnicou, kde prichádzajú pacienti s vážnymi a komplikovanými stavmi, ktoré sa obyčajne nedajú riešiť inak. Dĺžka hospitalizácie sa preto zavedením poplatkov nemohla výrazne skrátiť - odzrkadľuje totiž závažnosť prípadov. Avšak vo FNsP priemerný ošetrovací čas predstavuje menej ako osem dní, čo je výrazne pod celoslovenským priemerom. A to aj napriek tomu, že niektoré pracoviská, ako napríklad psychiatria či neurochirurgia, majú nevyhnutne vyšší priemerný ošetrovací čas.
Vo FNsP sa výberom poplatkov podarilo vlani získať 3,4 milióna korún, vo FN L. Pasteura to bolo dokonca viac ako štyri milióny. Bezmála milión vybrala na dvadsaťkorunáčkach ambulantná časť nemocnice, na hospitalizáciách sa získalo viac ako tri milióny. Získané finančné prostriedky sa v oboch zdravotníckych zariadeniach použili na prevádzku a poskytovanie zdravotnej starostlivosti - napríklad nákup liekov či špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
M. Zborovjan: "Desaťpercentný pokles počtu hospitalizácií nemožno pripisovať náhode"
Aj Fakultná nemocnica L. Pasteura má priemernú dĺžku hospitalizácie pod celoslovenským priemerom - ošetrovací čas je kratší zhruba o deň. Ak nerátame dialyzovaných pacientov, podarilo sa ho skrátiť na necelých deväť dní. Preto sa námestník riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť domnieva, že finančná spoluúčasť pacientov priemernú dĺžku hospitalizácie výraznejšie neovplyvní. Počet hospitalizácií však áno.
"Počet hospitalizácií v druhom polroku 2003 oproti prvému poklesol o desať percent. Prispelo k tomu predovšetkým zavedenie spomínaných poplatkov, ale aj vznik čakacích listín na operácie, k čomu sme tlačení zdravotnými poisťovňami," hovorí MUDr. Martin Zborovjan.
V roku 2002 bolo vo FN L. Pasteura hospitalizovaných 29 658 pacientov, zatiaľ čo v minulom roku iba 25 381. Pod zníženie počtu hospitalizácií sa podpísalo aj osamostatnenie Východoslovenského onkologického ústavu v polovici roka (čím prišla nemocnica o oddelenie onkológie, rádioterapie a ORL) a tiež presun ortopédie a detskej chirurgie do ´novej´ nemocnice. Systémovými zmenami stratila fakultná nemocnica cca dvaapoltisíc pacientov, no po ich odrátaní rozdiel medzi prvým a druhým polrokom 2003 predstavuje stále 1 150 hospitalizácií. A keďže od júla do decembra bolo vo FN L. Pasteura hospitalizovaných presne 11 045 pacientov, ide až o desaťpercentný pokles.
"Desať percent je pritom štatisticky také významné číslo, že sa nemôže pripisovať náhode," zdôrazňuje MUDr. Zborovjan.
Podľa námestníka už však v budúcnosti výrazné zníženie počtu hospitalizácií nemožno očakávať, keďže do koncových nemocníc budú stále prúdiť najnáročnejšie a najkomplikovanejšie prípady z celého regiónu. Zbytočné hospitalizácie, takzvané sociálne, sa už podarilo eliminovať súčasným financovaním zdravotníckych zariadení. Keďže zdravotné poisťovne tlačia nemocniciam limity smerom dolu, tie musia prioritne riešiť akútne a neodkladné prípady, takže na nadbytočné hospitalizácie už neostáva priestor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
