magnezit, je v záverečnom finiše. Predmetom konkurzu vyhláseným Krajským súdom v Košiciach v januári 1997, boli dve tretiny obrovského areálu niekdajšej magnezitky rozkladajúcej sa na úrodných pôdach vo veľmi atraktívnej lokalite pri samom brehu Hornádu neďaleko známeho rekreačného strediska Anička. Areál magnezitky, ktorá celé desaťročia devastovala životné prostredie Košíc a okolia, chcela hŕstka nadšencov ešte začiatkom 90-tych rokov premeniť na rekreačný a zábavný park s bazénmi, tenisovými kurtmi, detskými ihriskami a "disneylandom". Jedným z nadšencov bol aj súčasný prezident SR Rudolf Schuster. "Problémom však, tak ako pri všetkom, boli nakoniec financie. Desiatky miliónov potrebných iba na samotné vypratanie areálu totiž zmarili všetky veľkolepé plány," povedal pre Korzár správca konkurznej podstaty advokát JUDr. Jaroslav Kucik.
Celé roky trvalo, kým sa jemu, ale aj osobitnému správcovi konkurznej podstaty pre odbor ekonomika - správa majetku Ing. Miroslavovi Bajerovi podarilo areál speňažiť. Časť z neho, najmä rôzne prevádzkové budovy už dávnejšie predali, resp. prenajali viacerým firmám, ktoré si pochvaľujú najmä výhodnú polohu, ale to podstatné, čo tvorí obrovský areál, dlhé roky zostávalo mimo záujmu podnikateľov. Tým "podstatným" sú zdevastované časti areálu zvyšky výrobných prevádzok, obrovských betónových a železobetónových monštier, do ktorých boli vsadené pece, filtre a ďalšie zariadenia, ale predovšetkým nekonečné kopce sutín. Táto časť areálu bola podľa slov Ing. Bajera po odstavení magnezitky "využitá" iba niekoľkokrát. "Raz či dvakrát sem zavítali policajti, ktorí nás požiadali o to, či by ich špeciálne jednotky tu nemohli nacvičovať pohyb v nebezpečnom teréne. Cvičili tu aj psov na vyhľadávanie postihnutých v lavínach a po zemetraseniach... Dvakrát tu boli aj filmári. Naposledy tu nakrúcali akýsi videoklip k pesničke, potrebovali vyslovene takéto absurdné a hororové prostredie," dodal.
V čase vyhlásenia konkurzu v januári 1997 aktíva štátneho podniku v likvidácii predstavovali 175,15 milióna, najväčšiu časť tvorili pozemky, budovy, haly a stavby v celkovej hodnote 108,69 milióna Sk. Do konca roka 2002 sa podarilo speňažiť pozemky a budovy len v celkovej hodnote 13,97 milióna Sk. Na zvyšok areálu vrátane zaprášených želozebetónových monštier a nekonečných kopcov sutín sa kupec našiel až v týchto dňoch. "Išlo o majetok v celkovej znaleckej hodnote 31 miliónov korún, prevažnú časť tvorí už spomínaný nehnuteľný majetok predovšetkým zvyšky pecí a ostatných technologických stavieb a pozemky pod nimi, hnuteľný majetok (opotrebovaný kancelársky nábytok), ako aj všetky pohľadávky. Tie sú ešte zo začiatku 90-tych rokov a sú už dávno premlčané. Celý tento balík sme so súhlasom súdu a veriteľov predali za 1,8 milióna Sk. Táto cena sa môže zdať trochu nízka, ale treba si uvedomiť, že v konečnom dôsledku ide o zdevastovaný areál, o ktorý celé roky napriek jeho vynikajúcej polohe nik neprejavil ani najmenší záujem. Podľa posudkov, ktoré sme si dali na tento účel vypracovať, len na demoláciu zvyškov železobetónových monštier, zaprášených pecí a filtrov, na vyvezenie sutín a najmä ich uloženie treba vynaložiť viac ako 60 miliónov korún. A v tejto sume ešte nie je zahrnutá rekultivácia pôdy," vysvetlil JUDr. Kucik.
Na otázku, kto sa stal majiteľom areálu a aké má s ním plány, neodpovedal. "My priamo zo zákona nie sme oprávnení zverejniť jeho meno, zrejme to čoskoro urobí on sám a prezradí aj svoje zámery. Môžem povedať len toľko, že kupcom je košická obchodná spoločnosť." Týmto posledným predajom sa konkurz fakticky už uzavrel. "Zostáva doriešiť už len niekoľko sporných záležitostí, ide o právne chúlostivé, tzv. incidenčné spory týkajúce sa niekoľkých záväzkov bývalého štátneho podniku," zdôraznil JUDr. Kucik. Ako ďalej dodal, celkový výnos z vedenia konkurzu počas celých siedmich rokov vrátane posledne získaných 1,8 milióna predstavuje dohromady 59 miliónov.
Pokiaľ ide o 115 metrov vysoký komín, ktorý je súčasťou dnes už predaného areálu, s tým je to podľa Ing. Bajera trochu zložitejšie. Už samotná história speňažovania komína by totiž stála za napísanie zaujímavej knižky. "Komín, ktorý vysoko prevyšuje okolitý terén a nachádza sa v tesnej blízkosti rieky Hornád, by sa výborne hodil najmä na telekomunikačné účely. V minulých rokoch sa oň interesovali viacerí vážni i menej vážni záujemcovia. Na predbežných rokovaniach bola u nás aj istá japonská firma, ktorá ho chcela kúpiť, keďže plánovala prevádzkovať na Slovensku mobilnú telefónnu sieť. Medzitým sa na trhu mobilných operátorov všetko zmenilo, 'ktosi' rozhodol, že zostanú dvaja a len dvaja iní operátori a Japonci sa už viac neukázali. Ďalším riešením bolo ponúknuť komín niektorej súkromnej rozhlasovej stanici alebo rádioamatérskemu klubu. Aj keď pre rádioamatérov by umiestnenie antén na takomto vysokom komíne priamo v údolí rieky mohlo byť doslova rajom, žiaden sa neprihlásil, pretože nemal cca dva milióny na kúpu komína. O rádioamatérskom krúžku kdesi v škole už ani nehovoriac... Komín by mohol byť tiež využitý aj na reklamné alebo športové účely, čo ja viem, napríklad na bungee-jumping, respektíve na výcvik horolezcov a podobne," uviedol Ing. Bajer.
Všetky dohady v minulom roku ukončil istý košický podnikateľ, ktorý chcel komín kúpiť pre svojho nemeckého partnera. Ten mal záujem vysielať z neho laserové reklamy. "Konečná zmluva o predaji už bola pripravená na podpis, záujemca však v poslednej chvíli odskočil."
Ako Ing. Bajer ďalej dodal, pred pár dňami sa tento záujemca opäť ozval. "Keďže celý areál vrátane komína už nie je náš, odkázali sme ho na nového majiteľa. Verím, že sa dohodnú," uzavrel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
