povedať nedá, ale správcovia tých stredísk, ktoré sme s naším redakčným štábom navštívili ešte v posledný januárovi víkend, si veľmi na zimu nesťažovali. Možno je to aj tým, že všetkých päť najbližších lyžiarskych stredísk, má umelé zasnežovanie. Po vlne odmäku, ktorý im sťažil prevádzku sa opäť dostávajú do formy, aj napriek nedostatku prírodného snehu.

Ako prvé stredisko sme navštívili Červený breh. Má nespornú výhodu v tom, že je priamo v meste, takže sa naň môžete dostať v podstate MHD.

"Lenže autobusy stoja pod kopcom a my potom musíme ešte pešo vyšliapať k vleku," upozornili nás dvaja lyžiari, ktorí s batôžkami a lyžami práve smerovali na lyžovačku. V batôžku si totiž niesli proviant a samozrejme lyžiarky, pretože v ťažkej obuvi by sa im kráčalo do kopca ťažko. K vleku sa môžete dostať aj autom a na malom parkovisku nájde miesto okolo 40 áut.

Na Červenom brehu bolo dosť málo ľudí, väčšinou rodičia s deťmi. Deväťročný Lukáš Závacký je však lyžiarom a Červený breh si pochvaľuje: "Je tu výborne a chodím tu vždy, keď mám voľno." Vyhovuje mu aj to, že na vlek sa dlho nečaká. "Do piatich minút sa dostanete na vlek," dodal vlekár Jozef Gergery.

Pomerne nenáročný svah s dĺžkou 300 metrov je vhodný pre začiatočníkov. Nevýhodou je, že v malom bufete nenájdete žiadnu teplú stravu, len nápoje a rôzne pochutiny, ako keksíky a sladkosti. Na zohriatie si môžete dať čaj s rumom, za ktorý zaplatíte rovných 30 korún. Rum máte za dvacku a čaj za desať Sk. Lyžuje sa tu cez pracovné dni od 16. do 20. hodiny. Večer je svah osvetlený. Cez víkend sa lyžuje od 10. do 20. hodiny.

MEDZITITUL: Kavečany

Na Kavečany sme sa vybrali presne v deň, keď začínali svoju prevádzku, čiže v sobotu 23. januára. Keďže tento deň bol azda najchladnejší v roku a fúkal nepríjemný vietor, odrazilo sa to aj na návštevnosti. Ľudí bolo pomenej, takže na vlek nečakali ani minútku. Väčšina lyžiarov si urobila svojich pár jázd a skončila v reštaurácii. Tam bolo útulnejšie a čo je sympatické, na výber je niekoľko nenáročných teplých jedál. I tu ide najviac na odbyt čaj s rumom, a stojí 32 korún. Najotužilejšie v tomto stredisku boli deti. Lyžovačka sa páčila aj malej trojročnej Simonke, ktorá podľa slov jej otca stojí na lyžiach prvýkrát.

V tomto stredisku je 6 vlekov a trate majú celkovú dĺžku 6,5 kilometra. Denne si zalyžujete od 8. do 16. hodiny a funguje aj večerné lyžovanie od 17. do 21. hodiny. Pri stredisku je platené parkovisko s kapacitou 600 miest. Pre záujemcov o zimné športy bez výstroja je požičovňa lyží a skiservis.

MEDZITITUL: Jahodná

Toto stredisko je v poslednom čase medzi Košičanmi asi najviac obľúbené. Niet divu, začali fungovať v tejto sezóne ako prví a nespoliehajú sa len na klasickú lyžovačku, ale skoro každý víkend majú nejaké zaujímavé akcie. My sme sem zavítali, keď počasie bolo dosť veterné a bolo mrazivo. V taký čas na lyže chodia skutočne len fanatici. Ale tých tu bolo neúrekom.

"Nevadí, že fúka a je zima, ale je pravda, že bez lyžiarskych okuliarov by sa jazdiť nedalo," povedal nám Košičan Marek, ktorý podľa vlastných slov chodí na Jahodnú vždy, keď má čas a nedá na ňu dopustiť:

"Najmä odvtedy, ako otvorili novú zjazdovku, je tu super."

Nevýhodou je, že ak je tu veľa ľudí, tak na vlek si počkáte aj 15 minút. Ani tu nechýba požičovňa lyží, skiservis a je tu aj lyžiarska škola. Pre návštevníkov z Košíc funguje skibus.

Jahodnú poznajú aj ľudia zo vzdialenejšieho okolia a zahraničia. Na parkovisku s kapacitou asi 800 miest sme našli autá s maďarskými aj poľskými "ešpézetkami".

V príjemnej čajovni si môžete dať nenáročné teplé jedlá a výborné domáce koláče. I tu sme zisťovali cenu najobľúbenejšieho lyžiarskeho nápoja - čaj s rumom, za ktorý zaplatíte 33 korún.

V stredisku je k dispozícii 7 vlekov. Dĺžka tratí je 1 400 metrov. Cez deň si tu zalyžujete od 8. do 16. hodiny a večer pri večernom lyžovaní od 17. do 21. hodiny.

MEDZITITUL: Štós - Šikmá lúčka

Ešte veľmi neobjavené stredisko, čo je pre priaznivcov lyžovania určite plus. Vládne tu rodinná atmosféra, a ako nám povedali domáci, je fajn, že vlek majú skoro za domami.

"Máme tu 600-metrový vlek a ešte sa nestalo, aby naň ľudia čakali viac ako 5 minút," povedal nám prevádzkar vlekov Dušan Krajňák. Aj v tomto stredisku majú technický sneh, takže veľké obavy o predčasnom konci sezóny nemajú: "Ak sú podmienky, tak sa u nás lyžuje do polovičky marca aj dlhšie."

V tomto malom sympatickom stredisku je síce len jedna čajovňa so základnými pochutinami, ale čaj s rumom si tu kúpite za 25 korún. V budúcnosti uvažujú ešte o postavení jedného, väčšieho bufetu.

Ďalšou zaujímavosťou je, že cez víkend sa lyžuje od 10. do 16. hodiny, ale počas pracovných dní pustia vlek záujemcom, ktorí sa vopred prihlásia: "Musí to byť však skupinka aspoň 10 ľudí." Večerné lyžovanie zatiaľ v Štóse chýba. Kapacita parkoviska je okolo 50 áut.

MEDZITITUL: Skipark Erika

Lyžiarske stredisko známe aj ako Zlatá Idka alebo Kojšovská hoľa. Má jednu nespornú výhodu. Nachádza sa v krásnom a členitom prostredí, takže aj milovníci zimných prechádzok v prírode si prídu na svoje. My sme ich navštívili práve počas dňa, ktorý bol ako vystrihnutý z gýčovej pohľadnice. Modá obloha, slnečno, mrazivo a iskrivý prašan. Každé srdce lyžiara musí zaplesať. Preto nás prekvapilo, že lyžiarov bolo menej, ako by sme predpokladali. Riaditeľ strediska Miroslav Tajták však verí, že sa to zlepší: "Sezóna ešte nekončí, aj keď začiatok bol dosť zlý. V decembri prakticky nebol sneh."

V Skiparku Erika majú na rozdiel od iných stredísk aj trojsedačkovú lanovku. Okrem nej slúžia lyžiarom aj štyri vleky. Sedem tratí má dĺžku spolu 6 200 metrov.

Lyžuje sa tu denne od 9. do 15. hodiny alebo do 16. hodiny. Parkovanie je vyriešené centrálnym parkoviskom s kapacitou 200 miest v Zlatej Idke, odkiaľ vás vyvezie skibus až k stanici sedačkovej lanovky. Aj v tomto stredisku je požičovňa lyži, lyžiarská škola a snoubordová škola.

Občerstviť sa môžete v dvoch čajovniach. A to v Erike a pod sedačkovou lanovkou. I tu vám ponúknu teplé nápoje a rôzne sladkosti. Čaj s rumom si kúpite za 37 korún.

Pri našej návšteve sme okrem Anny Malíkovej a Alexandra Belousova stretli aj veľa maďarských turistov. Tých bolo viac ako našincov. "Chodím tu len občas, pretože aj keď je tu pekne, zdá sa nám, že sú tu vysoké ceny," povedal nám lyžiar Peter.

A čo sme zistili my vo všetkých piatich strediskách? Ak počasie praje a zima je taká, ako má byť, možností na lyžovanie je v okolí Košíc dostatok. Dá sa vybrať aj podľa náročností tratí, vzdialenosti, ale samozrejme aj podľa cien a služieb. Najlacnejšia lyžovačka je v Štóse a najdrahšia v Skiparku Erika.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári