definitívnej výške školného v rozpätí od päť do tridsať percent z priemerných nákladov na študenta ročne rozhodne vysoká škola. Vládou schválený návrh školného však ešte musí odobriť parlament. Podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie prof. Juraja Sinaya je momentálne ťažko odhadnúť, o akú závažnú zmenu v systéme školstva pôjde.

"Rektorská konferencia bojovala za to, aby bolo spoplatnené len externé štúdium. Keďže nám bolo jasné, že vládny program obsahoval aj zavedenie školného, bojovali sme za čo najprijateľnejší percentuálny podiel školného. Keď sa to premietne do čísel, tak to činí zhruba 365 až 2000 korún mesačne. Táto novela vytvorí veľký priestor pre otestovania schopností manažmentu univerzít," vysvetľuje prof. Sinay a dodáva, že existujú dve možné cesty: "Snaha byť chamtivý a domnievať sa, že okamžite na poplatkoch od študentov zarobím, ale oni nemusia prísť. Druhá vec je, pôjdem na finančný spodok a budem sa usilovať radšej viac za menej peňazí. Pritom je potrebné hľadať finančné zdroje, či už v rámci projektov, alebo grantov. Nevieme odhadnúť reakciu mladej generácie. Ja som presvedčený, že asi 380 Sk mesačne, čo by tvorilo minimálne školné, je suma, ktorú si bude môcť každý dovoliť. Aspoň v rámci Technickej univerzity pôjdeme touto cestou. Školné teda nebude problém."

Podľa J. Sinaya je problémom niečo iné, čo sa vyťahuje v súvislosti so školným.

"Nárast cien dopravy, energií, to všetko sa odzrkadlí v nákladoch študenta. V neposlednom rade, čo budem neustále kritizovať, sú úvahy ministra financií, že fond na napĺňanie sociálnych štipendií sa vytvorí z dotácií pre študentské domovy. Toto je ďaleko vážnejšie. Lebo ak sa zoberú dotácie, okamžite narastú ceny internátov. Tu sa obávam, že sa konečná suma potrebná študentovi na mesačné výdavky naakumuluje až na osemtisíc Sk. Toto môže byť začiatok likvidácie študentských domovov a môže sa stať, že sa odčlenia od financovania školy. V podstate štruktúrovaný rozpočet s tým aj počíta."

Rektorská konferencia prijme k spomínanému presunu finančných prostriedkov na sociálne štipendiá stanovisko v nasledujúcich dňoch. "Otázka je, či bude vyslyšané. Študenti možno budú do školy dochádzať aj 80 km, ako je to bežné na západe. Reagovať musia však aj školy, aby rozvrhy boli robené na dva - tri dni. Kvalita sa však nezvýši a bude to mať negatívny dopad."

J. Sinay teda nie je proti zavedeniu poplatkov, ako hovorí, až čas ukáže, ako sa situácia vyvŕbi. "Treba počkať, v istom čase v Maďarsku zaviedli poplatky za školné, asi po polroku zistili, že je to veľká záťaž na študentov i štát. Treba vyčkať, nerobiť paniku a uvidíme reakciu. Mám ale obavy, že kým Maďari, alebo Česi, poplatky nezavedú, tak naši študenti odídu do zahraničia. Dokonca som mal rokovanie aj s rektorom univerzity z Rzesowa, ktorý povedal, že očakávajú slovenských študentov. Hovorím vyčkajme a nebojme sa v prípade, že sa zistí, že je to neúnosné, urobiť kontraopatrenie a vrátiť to späť."

Zákon však dáva študentom možnosť v súvislosti s motivačnými a inými druhmi štipendií... "Je to tak, priskoro robiť závery. Slovenský národ je ale vynaliezavý a môže sa stať, že sa väčšina stane sociálne neschopnou študovať. Všetkých nebudeme vedieť uspokojiť štipendiami."

Je prirodzené, že sa študentom zavádzanie školného nepozdáva, neobávate sa protestov? "Študenti majú právo vyjadriť svoju vôľu a sú známe historické udalosti, ktoré zmenili študenti. Ak budú mať pocit, že je to na nich veľký tlak, myslím si, že nič im nebráni, aby využili svoj potenciál. My to nebudeme radi vidieť, budeme sa snažiť vysvetliť im súvislosti."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári