niekde podarilo lepšie, inde horšie. Takisto spôsoby realizácie boli rôzne. Niektorí riaditelia pristúpili k redukcii počtu zamestnancov, iní sa snažili ušetriť na liekoch a špeciálnom zdravotnom materiáli. Rozdielne boli prístupy aj v košických fakultných nemocniciach - zatiaľ čo vo FN L. Pasteura začína veľké prepúšťanie, riaditeľ FNsP tvrdí, že v tomto smere vidí už menšie rezervy. V ostatných rokoch sa totiž počet zamestnancov už výrazne znížil a súbežne prebiehali aj ďalšie úsporné opatrenia.
"Samozrejme, aj v našom zdravotníckom zariadení je nevyhnutné znížiť rozpočet, ale rezervy sú určite menšie ako tam, kde dosiaľ reštrukturalizácia vôbec neprebiehala. Preto sa nedá spraviť nejaká deliaca čiara medzi krokmi, ktoré sme už urobili v minulosti a obdobím, kedy vyšiel od ministra podnet na zníženie nákladov. Urobíme všetko preto, aby sme to dosiahli, ale nie matematickým postupom," rozhovoril sa pri našom stretnutí MUDr. Róbert Roland, riaditeľ Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Triede SNP 1. Ako poznamenal, v ostatných rokoch sa udialo v tomto zdravotníckom zariadení nemálo zmien, ktoré sa podpísali aj pod jej financovanie.
Došlo nielen k redukcii počtu zamestnancov ale i počtu lôžok, čo súviselo tak s reštrukturalizáciou, ako viacerými systémovými zmenami. Od FNsP sa vlani odčlenilo kardiocentrum, pričom však vznik Východoslovenského ústavu srdcových chorôb ovplyvnil napríklad aj zlúčenie dvoch interných kliník FNsP do jednej a redukciu počtu interných lôžok. Ďalšie znižovanie bolo potrebné v súvislosti s vytvorením Fakultnej detskej nemocnice. Tej boli delimitované všetky detské lôžka z FNsP, pričom však dočasne nemocnica prijala detské chirurgické lôžka, ktoré boli predtým vo FN L. Pasteura. Zmeny sa v minulom roku dotkli štrnástich oddelení. Fakultná nemocnica s poliklinikou tiež prebrala spoločné liečebné a vyšetrovacie zložky FDN a "svalzy" vykonáva aj pre Východoslovenský ústav srdcových chorôb, čo zas predstavuje vyšší nárast nákladov ako zisk z delimitovaných bodov. Porovnanie úspor a výdavkov s minulosťou preto nie je jednoduché. Niektoré čísla sú však rukolapné.
"V decembri 1998, keď som nastúpil do funkcie, mala táto nemocnica takmer dvaapoltisíc zamestnancov. V priebehu nasledujúcich rokov, ešte pred vznikom VÚSCH, klesol ich počet zhruba o desať percent a v decembri minulého roka bol ukončený pracovný pomer s ďalšími dvadsiatimi siedmimi zamestnancami (čo predstavuje finančnú úsporu viac ako 400-tisíc korún). Preto ďalšie znižovanie stavu do konca marca bude menej radikálne, musí odzrkadľovať reálne potreby tohto zariadenia," myslí si R. Roland.
Nemocnica má podľa neho najlepšie prepracované počty zdravotných sestier, ktorých je momentálne 945. Ich normatívy boli vypracované veľmi detailne a znovu sa prehodnocujú. Preto je nadbytočných maximálne niekoľko sestier. Podľa riaditeľa na ich prepúšťanie už nie sú veľké rezervy, pretože by sa to výraznejším spôsobom premietlo do činnosti oddelení.
Trochu odlišná je situácia u lekárov. Tam rezervy existujú, aj keď Róbert Roland ich vidí skôr vo využití lekárov ako ich počte. "Svojho času sa pýtal minister zdravotníctva, ako je možné, že v jednej nemocnici pracuje na porovnateľnom oddelení štrnásť lekárov a v inej tridsať. K tomu môžem povedať len toľko, že tých štrnásť lekárov sa týkalo nás... Takisto si musíme uvedomiť, že činnosť vo fakultnej nemocnici sa nedá postaviť na práci jedného odborníka v danej oblasti. Musíme mať prinajmenšom alternatívu dvoch ľudí."
Róbert Roland: Nemienime všetko nariaďovať direktívne)
Košická FNsP v minulosti zaviedla v snahe usporiť finančné prostriedky ako jediné koncové zdravotnícke zariadenie na Slovensku dvojzmennú prevádzku - tým sa znížilo množstvo v službách preplácaných hodín. Snaha tiež bola realizovať znižovanie úväzkov, čo sa však stretlo s masívnym odporom zamestnancov. Teraz je táto alternatíva znovu aktuálna, ale či sa nej pristúpi, už nebude závisieť na rozhodnutí vedenia nemocnice.
"Nemienime všetko nariaďovať direktívne. Bude to jedna z možností voľby vedúcich pracovníkov, ktorí budú sami hľadať svoje rezervy. Každé oddelenie dostane úlohu znížiť fixné náklady o určené percento v určenej štruktúre platov, liekov a špeciálneho zdravotného materiálu, pričom bude na jeho vedení, ako to dosiahne," poznamenáva R Roland.
Náklady na lieky pritom už v minulom roku klesli oproti tomu predošlému o päť percent, na špeciálny zdravotný materiál dokonca o 23 percent. Rezervy však stále sú a reštrikciu pocítia aj pacienti - tých sa pochopiteľne dotknú akékoľvek obmedzenia. Nemali by však byť dramatické, skôr by malo byť na zvážení zdravotníkov, či môžu zameniť pri liečbe nákladné antibiotiká za lacnejšie a podobne.
Riaditeľ podľa vlastných slov nebude na oddelenia výraznejšie tlačiť čo sa týka úspory energií (ktorú nemôžu podstatne ovplyvniť,) počtu lôžok, ktorých je momentálne už len 877, či dĺžky hospitalizácie (tá už bola výrazne znížená pod osem dní), pretože v tomto možnosti výraznejších úspor nevidí.
"Napriek akýmkoľvek opatreniam je nemysliteľné, aby všetky oddelenia odrazu dosiahli vyrovnaný rozpočet. Napríklad ak by muselo oddelenie X znížiť svoje náklady o milión dvestopäťdesiat tisíc korún, pričom jeho výnosy od zdravotných poisťovní sú milión sedemstotisíc, je jasné, že nemôže fungovať s necelým pol miliónom korún. A tým sa dostávame k celému problému financovania. Je nevyhnutné, aby sa aj zdravotné poisťovne začali správať konečne reálne. Nemôžeme mať vyrovnaný rozpočet, keď nám preplácajú iba určité percento výkonov, ktoré odvedieme. Pritom niektoré zdravotné poisťovne si iba akútnymi a neodkladnými výkonmi prečerpajú mesačne všetko, čo si u nás objednali," hovorí Róbert Roland, podľa ktorého sa v tomto smere zatiaľ zďaleka neblýska na lepšie časy. Dohodnúť sa s poisťovňami na reálnejšom počte výkonov je veľmi obtiažne.
Situáciu najlepšie dokresľujú čísla. Nemocnica dostala v minulom roku za prvé tri kvartály od zdravotných poisťovní celkovo 319-miliónov korún, pritom až 75 percent týchto prostriedkov spotrebovala na akútne prípady. Jej potreba je aspoň o desať miliónov mesačne viac. A keďže vynakladá viac ako dostáva, jej dlh sa stále zvyšuje. Aj napriek reštrukturalizačným opatreniam vzrástlo zadlžovanie v posledných rokoch dvojnásobne. Celkový dlh sa vyšplhal už na 1,4 miliardy korún.
"Nestačí iba robiť úsporné opatrenia, nemocniciam musí za ich prácu niekto aj riadne zaplatiť. O tom, že nemôžeme hospodáriť zle, aj keď naše dlhy stále rastú, svedčí i skutočnosť, že zatiaľčo prepad vo výnosoch zo strany zdravotných poisťovní bol v minulom roku oproti roku 2002 až 180 miliónov korún, prepad v strate predstavoval iba 60 miliónov. To je dôkaz toho, že sa snažíme pracovať ekonomicky," zdôrazňuje riaditeľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
