sme sa s ním porozprávali nielen o voľbách jeho v poradí už druhého nástupcu.

Celkovo tucet kandidátov sa chce stať budúcim slovenským prezidentom. Myslíte si, že občania majú možnosť dostatočného výberu, čo do kvality a kvantity uchádzačov?

- Čo sa týka počtu, je dostatočný. Keď sa ale na to pozrieme, či je to aj v rámci predpokladov byť dobrým prezidentom, ten okruh sa zužuje. Z tých, čo prichádzajú do úvahy je ich asi poltucet, nad ktorými sa ľudia asi vážnejšie budú zamýšľať. Konkrétne ide o pánov Bútoru, Gašparoviča, Kukana, Mečiara, Mikloška a Schustera. Ostatní sú len do počtu a ich túžbou je skôr zviditeľniť sa.

Kto patrí medzi vašich favoritov?

- Dosť nerád by som o tom hovoril, navyše ešte stále nie som rozhodnutý, koho z nich budem voliť. Vieme, že to nebude jednoduché ani pre radových občanov. Podľa mňa by aj pre túto spoločnosť bolo lepšie, keby koalícia a opozícia mala po jednom spoločnom kandidátovi a popri nich by sa o priazeň voličov uchádzali ďalší dvaja-traja. Okrem SMK každá strana vlastne postavila svojho kandidáta, prípadne má toho, koho odporučí voličom. Občan bude mať veľmi sťaženú situáciu a mnoho hlasov sa rozplynie.

Dvaja významní kandidáti R. Schuster a V. Mečiar ohlásili svoju kandidatúru až na poslednú chvíľu s tým, že sa vraj do konca rozhodovali, či majú kandidovať alebo nie. Veríte týmto ich vyjadreniam, ktoré politickí analytici označujú skôr za vypočítavosť?

- U Rudolfa Schustera to chápem, ak sa rozhodoval, či ísť alebo nie, dosť riskoval. Čakal do poslednej chvíle a rozhodoval sa podľa vývinu preferencií. Overil si, že na kritike súčasnej vlády môže získať dôveru mnohých voličov, a tak sa rozhodol vyskúšať to. Zároveň zistil, že kritika reforiem môže byť jeho hlavnou predvolebnou témou...

U Vladimíra Mečiara to však zrejme bol iný prípad.

- V tom máte pravdu. On veľmi zvažoval, lebo vedel, že opäť sa ho každý novinár bude pýtať na to, akým spôsobom nadobudol svoj majetok. Navyše je tu celý rad vecí, ktoré súvisia s jeho vládnutím v rokoch 1994-98, ktoré mu isto nebudú príjemné. Podľa mňa sa mu do kampane veľmi ísť nechcelo, avšak tlak jeho straníckych kolegov v HZDS bol silnejší. Napokon sa mu ukázalo, že to môže skúsiť a risknúť to. No až neskôr sa ukáže, či to bol z jeho strany dobrý krok...

V súčasnosti je hlavnou témou na našej politickej scéne rozhodnutie R. Schustera spojiť prvé kolo prezidentských volieb s referendom o predčasných voľbách, za čo sa mu ušlo nemálo kritiky. Je to podľa vás šťastné riešenie?

- Zbytočne sa okolo toho robí príliš veľký rozruch. Pán prezident špekuloval a každý sa na tie jeho dôvody môže pozerať ináč. Avšak čo zlé je na tom, keď sa oboch týchto hlasovaniach zúčastní viac ľudí? Veď kto chce len voliť prezidenta alebo ísť len na referendum by zrejme prišiel v hocijakom termíne. Napokon, nikto z voličov nemá určené, že musí ísť na obe hlasovania naraz...

Pred takmer siedmymi rokmi ste aj vy spojili dve referendá do jedného. Súčasná koalícia vás v tom síce podporovala, avšak vtedajšia vláda na čele s HZDS urobila všetko preto, aby to referendum zmarila. Dá sa to aspoň sčasti porovnať s tým, čo sa deje teraz?

- Ja som mal na jednom lístku štyri otázky, čo náš zákon pripúšťa. Tri o našom vstupe do NATO boli schválené NR SR, štvrtú pridali občania. Žiaľ, vtedajšia vláda na čele s pánom Mečiarom zmarila referendum tým, že na hlasovacom lístku boli len tri otázky a tú štvrtú odtiaľ v rozpore so všetkými zákonmi a ústavou vynechali. Možno aj ja som uvažoval ako teraz pán Schuster, že ak vypíšem dve hlasovania v krátkom časovom období, bude to zbytočné, aby ľudia dvakrát išli na referendum. Pán Mečiar však vtedy uvažoval inak. Nechcel, aby sa prezident volil priamo, lebo mal po skončení môjho funkčného obdobia záujem prebrať moje právomoci. To aj urobil a vďaka obrovskému úsiliu, ktoré na to vynaložil sa mu to aj podarilo. R. Schuster podľa mňa neuvažoval zle, opakujem, ide o dve rôzne hlasovania. A nikto nemá prikázané, že musí ísť na obe.

Urobili by ste to isté, čo on?

- Zrejme áno, ľuďom by som to uľahčil a dal by som to naraz. Jeden a ten istý deň sa tak môžu zúčastniť oboch hlasovaní. A napokon aj to je spôsob, že neprídu.

V časoch vášho prezidentovania ste kritizovali vládu najmä za to ako sa vzďaľuje od demokratických hodnôt a Slovensko posúva myšlienkovo skôr do východnej ako západnej Európy. Váš nástupca kritizuje vládu už takmer za úplne všetko. Máte pocit, že práve to, čo robí R. Schuster má byť hlavnou činnosťou hlavy štátu?

- Moja kritika vlády spočívala najmä v tom, že niečo iné konala a niečo iné mala vo vlastnom programe. A práve kvôli tomu sme boli tak negatívne vnímaní v zahraničí. Vytýkal som im, že svojimi krokmi ohrozujú náš vstup do EÚ a NATO. Žiaľ, všetko, čo som im hovoril, sa potvrdilo. Do NATO nás prijali až v druhej skupine kandidátov a EÚ s nami vtedy ani len nezačala prístupové rokovania. Na druhej strane som vládu nikdy nekritizoval za veci týkajúce sa hospodárskej, sociálnej, školskej alebo kultúrnej politiky. Vláda sa ujala moci, vypracovala si svoj program a mala na to jej uskutočňovanie mandát od parlamentu. Ak som aj zamietol nejaký zákon, nebolo to preto, že mám napríklad na sociálne otázky iný názor ako vláda. Vždy to bolo preto, že ten zákon bol v rozpore s ústavou alebo demokratickými princípmi.

Váš nástupca však vracia zákony ako na bežiacom páse.

- Myslím si, že by nemusel až do takej hĺbky skúmať všetky zákony, pretože vláda je tu na to, aby vedela, akú hospodársku a sociálnu politiku má robiť. Skôr by som úlohu akéhokoľvek súčasného alebo budúceho prezidenta videl v poznaní, že politika sa nerobí iba prostredníctvom strán alebo vlád. Väčšina občanov sú totiž nestraníci a tí by možno radi počuli, keby prezident sa vyjadroval najmä k otázkam ďalšieho rozvoja spoločnosti, vykonával by istú osvetu a zdôrazňoval by aj morálne hodnoty. Mal by zmierňovať rozdiely medzi jednotlivými politickými tábormi. Viete, len málo ľudí je v stranách a veľká väčšina je politicky neorganizovaných. A preto sa domnievam, že najmä na nich by sa mal sústreďovať záujem hlavy štátu.

Nedávno sme sa stali svedkami slovnej prestrelky medzi kanceláriou prezidenta R. Schustera a ministerstvom práce a sociálnych vecí kvôli návrhu na doživotnú rentu pre prezidenta. Niektorí tvrdia, že návrh na zmenu úpravy vyšiel od vás, iní, že od súčasného prezidenta. Kde je vlastne pravda?

- Ešte v roku 1999 som inicoval otázku riešiť zabezpečenie bývalého prezidenta tak, aby mohol fungovať ako verejná osoba a plniť si povinnosti, ktoré v tomto smeru sú. Žiaľ sa to z rôznych príčin pretiahlo. Až v apríli 2003 ma R. Schuster pozval na obed, kde boli prítomní aj premiér s predsedom NR SR. A tam sme okrem iného debatovali aj o zabezpečení prezidentov po skončení ich funkčného obdobia. Pán Hrušovský nám rozdal materiál ako je táto vec riešená v krajinách Európy. Povedal, že on ba sa toho ujal a po rokovaní s poslaneckými klubmi by do konca roka predložili novú úpravu. Zároveň chcel, aby sme mu aj my dali nejakú predstavu. Predseda NR SR sa potom obrátil na kanceláriu prezidenta, aby vypracovala svoju predstavu riešenia. Teda R. Schuster o tom určite vedel, čo jeho kancelária robí, možno len nemal predstavu o konkrétnych veciach, ktoré tam boli spomenuté. So mnou to predebatovali a ja som s tým súhlasil. V auguste vypracoval svoj návrh minister Ľ. Kaník, no dosť sa odlišoval od toho, ktorý spracovala prezidentská kancelária. Preto oni priložili ustanovenia zo svojho návrhu ako zásadné pripomienky k tomuto návrhu ministra. A odvtedy sa k tomu vedie na verejnosti podľa mňa nie práve najšťastnejšia diskusia.

Na tom nie je predsa nič zlé.

- Veď nie, ale je potrebné si uvedomiť, ako je to riešené v iných krajinách. Pokiaľ občan nie je o tom informovaný, tak si povie, aké privilégiá si vymýšľajú bývalí prezidenti. Preto by som len chcel povedať, že v Európe je bežné, že bývalé hlavy štátu majú plat vo výške 60 až 100 percent platu súčasného prezidenta. Druhá vec, všetci z nich majú reprezentačné byty alebo rezidencie a kancelárie, kde môžu úradovať a prijímať aj návštevy. Okrem toho majú aj diplomatický pas, prípadne aj vdovský dôchodok. Ak by o tomto ľudia vedeli, zrejme ináč by sa na to pozerali aj u nás. Na Slovensku sa navrhuje, aby prezident mal polovicu svojho platu, ktorý mal vo svojej funkcii, čo aj tak bude najmenej v celej Európe.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári