ako pocikanou nik nenazve a krstné meno Dorota tiež okamžite inšpiruje k doplnku: Dorota, vyšťala sa do hrota. V dávnych časoch, keď táto populárna pranostika vznikala, podistým ešte neboli nočníky a tak v noci v núdzi prišiel vhod aj drevený hrotok z maštaľky. Inak však prípoviedky o cikajúcej Dorotke majú racionálne jadro, pretože v tento deň obyčajne pokračuje pranostické obdobie, známe ako hromničný odmäk a vody teda býva vôkol nás oveľa viac ako na šerblíkovom dne. Potvrdzuje to napríklad veta: O Dorote mokro v bote i pranostika: O svätej Dorote, celá dedina v blate. Fakt, že šiesteho februára býva často slnečno, teplo a odmäk potvrdzuje aj dávny poznatok, že na Dorotu už aj handra na plote uschne. Takéto teplé a pekné chvíle radi vidia aj gazdinky, podľa ktorých to znamená, že sliepočky budú mať dobrú znášku a v sľubnú úrodu veria v prípade štedrosti tepla aj pestovatelia zemiakov. Pôvabná je aj milá správa o tom, že Dorotka patrí k dobrým kamarátkam vtáčikov, ktorým rozdáva predjarné pesničky. Ibaže, ako to už v zime býva, naši predkovia sa poistili aj alternatívou s bielou Dorotkou. Preto množstvo ďalších pranostík konštatuje: Dorota, na sneh býva bohatá (stromy snehom ometá), odprac, gazda, snehy od plota.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári