Ladislava Nižnanského zatkli v polovici januára v Nemecku. Tento muž má totiž na svedomí masakru najmenej 150 ľudí, medzi ktorými sa nachádzali i ženy, či deti.
Aj keď od spáchania hrozných činov uplynulo už niekoľko desaťročí, zdá sa, že "spáry" spravodlivosti postihnú aj Nižňanského. Dnes už 86-ročný muž má síce, ako sa hovorí, život za sebou, napriek tomu však vypovedať veľmi nechce. Vie, že počas druhej svetovej vojny si pošpinil ruky krvou nevinných obetí. Podľa vyšetrovateľov zodpovedá za masakry v slovenských dedinách Ostrý Grúň a Kľak. Okrem toho nesie zodpovednosť aj za popravu 18 židovských civilistov v obci Kšinná.
Dnes sa už veľa ľudí na vyčíňanie Nižňanského a jeho verných nepamätá. Bývalý partizán, 82-ročný Juraj Baran z Košíc, však vie svoje.
"Bolo to v januári roku 1945, keď si ma zavolal veliteľ partizánskeho oddielu Jano Repta a poveril ma úlohou. V tom čase totiž začali z nemeckých vojenských posádok utekať i s výzbrojou vlasovci, ktorí sa chceli pridať k partizánom. Hlavný partizánsky štáb v Kyjeve rozhodol, aby títo vojaci neboli prijímaní do už existujúcich oddielov, ale vytvorili nové. Boli to Rusi v nemeckých uniformách a prišli za nami do Brezovej pod Bradlom. Veliteľ Repta teda rozhodol, že ich odošle na Javorinu, kde utvoria vlastný oddiel. Mal som ich spevádzať," spomína si muž, ktorý počas bojov v druhej svetovej vojne prežil nejednu útrapu.
"Vybrali sme sa teda na cestu. Išiel som sám, pričom tých mužov bolo vyše dvadsať. Veliteľ ma upozorňoval, aby som si na nich dal pozor, neverili sme im. Neboli sme si istí, či medzi nimi nebol niekto nasadený z Edelweiss. To sa totiž stávalo často a mnohí ľudia na to doplatili. Cesta bola dlhá a pred jednou z nocí sme sa zastavili v istej obci. Chcel som, aby sme spali vo viacerých domoch. Oni to odmietali, chceli zostať pokope. Až na mňa jeden z nich vytiahol zbraň, namieril a zreval, že ma zabije," líči zážitky J. Baran.
Nezľakol sa však a všetko sa vyriešilo tak, že spali vo viacerých objektoch. "Spali sme oddelene, lenže v chalupe, kde som bol, nasadili stráž. Tým pádom som sa stal z veliteľa zajatcom. Na druhý deň sme v ceste pokračovali. Dobehol nás veliteľ Repta. Trocha sme oddychovali v lesíku, keď za nami prišiel nejaký civil. Hovoril, že v neďalekom hostinci vyčíňajú nemeckí dôstojníci. Obťažovali ženy, preto sme tam vyrazili. Zatkli sme ich a išli ďalej smerom na Skalicu. Cestou sme zabili štyroch Nemcov. Naraz prišla za nami jedna žena a vravela, že v Kľaku je zle. Vraj prichádzajú Nemci a všetko nivočia. Pýtali sme sa, že koľko ich je, ona že asi 120."
Veliteľ Repta teda vyslal do Kľaku 23 partizánov. "Išlo sa po potoku. Dopadlo to však zle, trinástich chytili a zabili, pretože im to Nižňanský prikázal. Ostatní sa zranili. Bola to hrôza, peklo na zemi. Vypálili celú dedinu."
Juraj Baran prežil časť mladosti so zbraňou v ruke. Videl a zažil doslova peklo, zabudnúť naň sa nedá. Zdravie už síce neslúži ako za mlada, spomienky na hrôzu sú však stále živé.
"Bojovali sme za slobodu, aj keď nemožno povedať, že by to bolo bez strachu. Nemci a Edelweiss vyčíňali aj v iných obciach. Pustá Ves od nich pokoj takmer nemala. Prvýkrát tam vtrhli v oktobri roku 1944 na desiatich nákladných autách. Odviekli desať židov do koncentračných táborov a neskôr skončili v plynových komorách. Edelweiss sídlila v liehovare. Nemci tam chodievali každú chvíľu. Dokonca sa v miestnej škole prezliekali za partizánov, aby neboli nápadní. V marci zas obkľúčili obec zo všetkých strán. Prehľadávali chalupu po chalupe. Bodákmi pichali do postelí, či sena. Každý sa musel legitimovať, ľudí vyhnali na dvor. Ženy a deti plakali, oni ich tĺkli hlava - nehlava. Podpálili viacero domov. Dialo sa zverstvo. Nižňanského som osobne nepoznal, no videl som, čo po zásahoch týchto jednotiek z obcí zostalo," uzavrel J. Baran.
Ladislava Nižňanského následne po vojne odsúdil v neprítomnosti na trest smrti Okresný súd v Banskej Bystrici, iróniou osudu je fakt, že dnes v jeho už vysokom veku mu hrozí "iba" doživotie. Momentálne sa nachádza vo vyšetrovacej cele, štátna Krajinská prokuratúra Mníchov 1. dáva dokopy dôkazy. Proces so zatknutým by sa mal začať ešte tento rok.
A ako sa vlastne rodila "kariéra" L. Nižňanského?
Bývalý gardista sa narodil v roku 1917, v čase Slovenského štátu slúžil ako dôstojník delostrelectva v žilinskej posádke, ktorá sa neskôr pridala k Slovenskému národnému povstaniu. Po potlačení partizánskych jednotiek Nemci Nižňanského zajali a odviezli do Bratislavy. Tom im sľúbil spoluprácu a stal sa členom jednotky Edelweiss. Išlo o krycí názov pre ľudí, ktorých úlohou bolo bojovať proti partizánom. Mali vyčistiť hornaté oblasti Slovenska od povstalcov. Po vojne Nižňanského zbavili vojenskej hodnosti a v roku 1948 emigroval do Rakúska. Nakoniec zakotvil v Nemecku, darilo sa mu unikať spravodlivosti. Síce ho po vojne zatkli, odviedli do Budapešti, no za krátky čas pustili. Do emigrácie pôsobil ako kapitán československej armády. V roku 1996 získal nemecké občianstvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
