"My sme sa už poučili, vy ešte nie!" odkazujú tým, ktorí hodlajú využiť služby rôznych subjektov dennodenne inzerujúcich ponuky "výhodných" pôžičiek a úverov. Nech už je tak či onak, televízne a rozhlasové vysielanie a najmä inzertné plochy v denníkoch a časopisoch, nehovoriac už o reklamných novinách, sú v poslednom čase doslova zaplavené ponukami rýchlych pôžičiek bez zbytočného papierovania. Akoby sme sa náhle stali národom dobrodincov a filantropov! "Požičiam okamžite akúkoľvek sumu - bez ručiteľa, bez formalít," čítame v texte jedného donekonečna sa opakujúceho inzerátu. Jediným poznávacím znakom "dobrodincu" je číslo mobilného telefónu. Ale sú aj inzeráty, v ktorých je uvedený oficiálny názov firmy, adresa a ďalšie údaje. Stačí len zavolať a peňazí máte, koľko len chcete! Sú firmy, ale aj podnikavci-jednotlivci, od ktorých na rozdiel od bánk dostanete vytúženú sumu aj keď nie hneď, tak najneskôr v priebehu dvoch troch hodín, ba nájdu sa aj takí, ktorí vám odkážu, že sa ani nemusíte nikam unúvať... S požadovanou sumou sami prídu k vám až do bytu.

Aj keď sa "dobrodinci" dušujú, že sa pri vybavovaní pôžičky či úveru zaobídete bez zbytočného papierovania, minimálne musíte podpísať zmluvu v niekoľkých exemplároch. A tu treba dávať veľký pozor na to, čo podpisujete. Neskôr je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. Podľa advokáta JUDr. Ivana Vanka (na snímke) totiž nikto z tých, ktorí inzerujú "veľkorysé" pôžičky, to nerobí z ľudomilstva, ale iba preto, že chce na tom zarobiť. "Podmienky, za akých sa poskytujú tieto pôžičky, sú - povedané bez okolkov - neraz veľmi kruté."

Slová advokáta Ivana Vanka môžeme potvrdiť. Aj na našu redakciu sa v minulých dňoch obrátili viacerí, ktorých podviedli a nevedia sa nikde dovolať spravodlivosti. Je medzi nimi aj matka troch maloletých detí, ktorá získala pôžičku cca 10-tisíc korún, no vzápätí ani sama nevie ako - prišla o trojizbový byt. "A koľko je dnes takýchto a podobných prípadov! Dali by sa o nich popísať celé novinové strany. Musím však najprv poukázať na to, že všetko to, čo robia spomínané subjekty poskytujúce pôžičky a úvery, je na samej hrane zákona. Podľa paragrafu 3 Zákona o bankách totiž nik nemôže bez bankového povolenia prijímať vklady a poskytovať z vkladov úroky a odplaty, ani poskytovať úvery a pôžičky... Samozrejme, žiaden zákon nikomu nezakazuje požičať inému peniaze - poskytnúť občiansku výpomoc alebo v zmysle Obchodného zákona tak môže podnikateľ, ktorému sa darí, poskytnúť úver kolegovi. To je v absolútnom poriadku, ide však o jednorazovú činnosť - teda ad hoc, z prípadu na prípad. Ak však niekto dennodenne inzeruje, že poskytuje výhodné pôžičky, to už je čosi iné. To už nie je pomoc blížnemu a na to treba mať bankovú licenciu. Kto ju nemá, stojí na hrane zákona a skôr či neskôr sa naňho príde."

Ak sa človek, ktorý sa ocitne vo finančnej núdzi, napriek varovaniu odborníkov predsa len rozhodne využiť ponuku inzerujúceho subjektu, mal by si dávať dobrý pozor na to, čo podpíše. "V prvom rade si treba podrobne preštudovať podmienky, za akých sa pôžička poskytuje. Ono je to tak, že ak napríklad v poisťovni podpisujete zmluvu povedzme o poistení bytu, na prvej strane, kde sú základné údaje, vrátane mena, adresy, telefónneho kontaktu a pod., sú veľké písmená. Ďalšie strany, na ktorých sú uvedené podmienky, sú vysádzané malilinkým typom písma - tak, aby ste ich radšej ani nečítali. Je tu určitý psychologický aspekt... Ale keď vám neskôr praskne hadica na pračke a vytopíte susedov, až v poisťovni s hrôzou zistíte, že napríklad podľa bodu 23b nemáte nárok na náhradu škody. Je to len a len vaša chyba. Mali ste sa so zmluvnými podmienkami dôkladne oboznámiť. Podobne je to aj pri pôžičkách," poznamenal Vanko.

Tí, ktorí ich poskytujú, sa snažia zabezpečiť všelijako. Nepotrebujú kopu zbytočných dokladov, ako to vyžaduje banka, ale si napríklad dôkladne prezrú váš byt a podobne. "Formy ručenia sú rôzne: napríklad zmenka alebo aj záloh. Ten môže fungovať napríklad takto: máte doma vzácny obraz, ktorý však nechcete predať. Dostanete pôžičku, ktorej výsledná suma je len nepatrným zlomkom ceny obrazu. Dovtedy, kým celú pôžičku nesplatíte, obraz zostáva v držbe veriteľa."

Inou formou sú tzv. dobrovoľné dražby. Ide o nový, v našich podmienkach ešte pomerne neznámy právny inštitút, ktorý upravuje Zákon o dobrovoľných dražbách. "Veľmi zjednodušene sa dá vyjadriť takto: chcete pôžičku, pustíte teda veriteľa k sebe do bytu a dobrovoľne súhlasíte s tým, že ak nesplníte dohodnuté podmienky, istá časť vášho hnuteľného majetku vo výške požičanej sumy a úrokov pôjde na dražbu. Výška majetku musí byť ešte o niečo vyššia, treba sem totiž zarátať aj náklady na prípadnú dražbu. Ak môžem čitateľom poradiť, v každom prípade by sa mali dôkladne oboznámiť so sankciami (zmluvné pokuty, penále a pod.), ktoré im hrozia, ak napríklad včas neuhradia čo len jednu splátku. Aby neprišli o strechu nad hlavou."

Ďalšou nezodpovedanou otázkou sú dohodnuté úroky. "To, čo je v tých zmluvách, podľa môjho názoru často napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery. Tá totiž spočíva v tom, že niekto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Tak napríklad poskytnem pôžičku za tzv. nekresťanský úrok. Viem, že na to sú dnes rôzne názory, ale ja uvediem príklad ešte z prvej Československej republiky, keď v podmienkach rozvinutého kapitalizmu boli podľa vtedajšej súdnej praxe úroky nad 8 percent označované ako úžernícke!!! Alebo príklad z nedávnej minulosti, keď istá firma poskytovala pôžičky a prekleňovacie úvery 'iba' za 4 percentá mesačne. Na prvý pohľad to znelo viac ako lákavo. Ale 4 percentá mesačne, to je 48 percent ročne a to je úžera aj pri zažmúrení oboch očí! Firma sa však zákon snažila obísť tým, že tie percentá v inzerátoch a zmluvách neoznačovala ako úroky, ale ako poplatky za poskytnutie pôžičky či úveru," zdôraznil Vanko.

* * *

Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky

Hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Igor Barát tvrdí: "V rámci bankového dohľadu síce nemonitorujeme inzertné a reklamné ponuky spoločností a jednotlivcov, ktorí poskytujú pôžičky a úvery, ale pokiaľ NBS získa poznatok, že sa v tejto oblasti porušuje zákon, okamžite o tom informuje orgány činné v trestnom konaní." Dodal, že je to podobné ako v minulosti, keď NBS vo veľkom upozorňovala políciu na porušovanie zákonov v činnosti tzv. nebankových subjektov v čase ich najväčšieho rozmachu. "Áno, musím opätovne upozorniť, že Zákon o bankách výslovne uvádza, že bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti," uzavrel Barát. Advokát JUDr. Ivan Vanko k tomu dodal, že takáto činnosť môže za istých okolností naplniť skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného podnikania.

* * *

Národná banka informovala políciu dávno pred krachom "nebankoviek"

Redakcia denníka KORZÁR disponuje kópiou listu, ktorý Národná banka Slovenska zaslala Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Košice-Staré Mesto v súvislosti s porušovaním zákona zo strany majiteľa SaS Slovensko Miroslava S. Dvaja vrchní riaditelia NBS (za úsek bankového dohľadu a povoľovací odbor) upozorňujú políciu na to, že oprávnenia, ktoré vydávajú iné orgány, napríklad živnostenské úrady na záložnú činnosť a pod., nie sú oprávnením na prijímanie vkladov na základe verejnej výzvy (vrátane inzertnej a reklamnej činnosti), ani na poskytovanie pôžičiek a úverov. "V činnosti SaS Slovensko dochádza k porušovaniu zákona a neoprávnenému podnikaniu konkrétnych osôb," píše sa v predmetnom liste.

Ďalej sa v ňom uvádza, že Národná banka Slovenska už dlhší čas upozorňuje príslušné policajné orgány na vážne podozrenie z porušovania zákona aj zo strany ďalších nebankových subjektov, ako sú Horizont Slovakia, B.M.G. Invest, Móda-Raj, Nick finance... List bol polícii zaslaný 27. decembra 2000, teda niečo viac ako rok predtým, než došlo k náhlemu krachu veľkých nebankových inštitúcií, ktoré priviedli na mizinu viac ako 300-tisíc nešťastníkov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári